V Bra­ti­slav­skej Tr­náv­ke spo­mí­na­li na re­hoľ­níč­ku, kto­rá vzdo­ro­va­la ko­mu­niz­mu: Pre­bie­ha pro­ces jej bla­ho­re­če­nia

Spo­mí­na­li na iko­nic­kú re­hoľ­níč­ku. Vo Far­skom kos­to­le sv. Já­na Bos­ca v Bra­ti­sla­ve, na Tr­náv­ke, sa v stre­du 22. jú­la 2026 usku­toč­ni­la spo­mien­ko­vá pred­náš­ka o Bo­žej slu­žob­ni­ci SM. Eliš­ke Pre­tschne­ro­vej, OSF. Bý­va­lá ge­ne­rál­na pred­sta­ve­ná Kon­gre­gá­cie škol­ských ses­tier sv. Fran­tiš­ka zo­hra­la kľú­čo­vú úlo­hu pri pod­po­re taj­nej cir­kvi a pre­na­sle­do­va­ných re­hoľ­ní­čok na Slo­ven­sku aj v Čes­ku po­čas ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu. Pred­náš­ku spo­je­nú so sve­dec­tva­mi pa­mät­ní­kov uspo­ria­da­la Kon­fe­de­rá­cia po­li­tic­kých väz­ňov Slo­ven­ska (KPVS). (TKKBS)

Taj­né náv­šte­vy v Tr­náv­ke a sve­dec­tvá re­hoľ­ní­čok

Prog­ram sa za­čal svä­tou om­šou, kto­rej hlav­ným ce­leb­ran­tom bol pro­vin­ciál fran­tiš­ká­nov br. Ju­raj An­drej Mi­há­ly, OFM, spo­lu s do­nom Fran­tiš­kom Ko­hú­tom, SDB, a bý­va­lým po­li­tic­kým väz­ňom br. To­má­šom Kon­com, OFM­Cap.

Ži­vot a od­kaz Bo­žej slu­žob­ni­ce pri­blí­ži­la SM. Zdi­sla­va Nos­ko­vá, OSF, pos­tu­lá­tor­ka v pro­ce­se jej bla­ho­re­če­nia. Oso­bit­nú po­zor­nosť ve­no­va­la ná­roč­ným ča­som to­ta­li­ty a jej úz­kym väz­bám na Slo­ven­sko.

Sve­dec­tvá z taj­nej cir­kvi:

Na náv­šte­vy SM. Eliš­ky Pre­tschne­ro­vej v taj­nej ko­mu­ni­te v Bra­ti­sla­ve-Tr­náv­ke spo­mí­na­li jej spo­lu­ses­try – mi­si­onár­ka v Ka­zachs­ta­ne SM. Vik­tó­ria Zá­ňo­vá, SM. Bo­na­ven­tú­ra Šmi­do­vá a br. Pas­chal Gre­be­či. Vy­z­dvih­li naj­mä jej od­va­hu nav­šte­vo­vať ses­try na uli­ci Na kri­žo­vat­kách v ča­soch hl­bo­kej to­ta­li­ty.

Ži­vot­ná ces­ta Eliš­ky Pre­tschne­ro­vej

Kto bo­la Bo­žia slu­žob­ni­ca Eliš­ka Pre­tschne­ro­vá?

Ses­tra Eliš­ka (ob­čian­skym me­nom An­na Pre­tschne­ro­vá) sa na­ro­di­la v ro­ku 1911 v No­vých Zám­koch v Če­chách. Vy­stu­do­va­la ma­te­ma­ti­ku a fy­zi­ku na Uni­ver­zi­te Kar­lo­vej v Pra­he a pô­so­bi­la ako re­hoľ­ná uči­teľ­ka a ma­gis­tra no­vi­cek.

• Sta­toč­nosť v ča­soch to­ta­li­ty: Po lik­vi­dač­ných opat­re­ne­iach ko­mu­nis­tic­kej vlá­dy vo­či re­ho­liam bo­la prí­kla­dom ne­oká­za­lej od­va­hy. Pô­so­bi­la v ne­moc­ni­ciach a so­ciál­nych ústa­voch, kde po­vzbu­dzo­va­la in­ter­no­va­né ses­try.
• Pô­so­be­nie v Rí­me: V ro­ku 1970 bo­la zvo­le­ná za ge­ne­rál­nu pred­sta­ve­nú ce­lej Kon­gre­gá­cie škol­ských ses­tier sv. Fran­tiš­ka. V Rí­me sa za­slú­ži­la o vy­pra­co­va­nie no­vých re­hoľ­ných kon­šti­tú­cií v du­chu II. va­ti­kán­ske­ho kon­ci­lu. V tej­to fun­kcii zo­trva­la až do ro­ku 1983.
• Ces­ta k bla­ho­re­če­niu: Zo­mre­la v po­ves­ti svä­tos­ti 4. má­ja 1993. Pro­ces jej be­a­ti­fi­ká­cie na die­céz­nej úrov­ni ot­vo­ril v ro­ku 2001 ne­skor­ší kar­di­nál Do­mi­nik Du­ka. Do­ku­men­tá­cia sa v sú­čas­nos­ti po­su­dzu­je na Di­kas­té­riu pre kau­zy svä­tých v Rí­me.

De­le­go­va­ný sud­ca prí­pa­du P. Dr. Jan Bár­ta o jej osob­nos­ti:

„Čo na nej bo­lo hneď či­ta­teľ­né, bo­la jej úp­rim­ná a sku­toč­ná ra­dosť, ne­hra­ná a ži­vá po­ko­ra. Ma­la úžas­ný opti­miz­mus, ho­vo­ri­la z vie­ry a z to­ho, čo ma­la pre­mod­le­né. Ne­vyz­na­čo­va­la sa he­ro­ic­ký­mi čin­mi, ale sku­toč­nos­ťou a pre­sved­či­vos­ťou.“

(TK KBS, KPVS, Proglas.cz, BA24)