Tra­gic­ký ko­niec la­bu­tej ro­di­ny na Draž­dia­ku: Uhy­nu­lo aj po­sled­né zo šies­tich mlá­ďat

Priš­li aj o po­sled­né mlá­ďa. Smut­ný prí­beh la­bu­tej ro­di­ny z Veľ­ké­ho Draž­dia­ka, kto­rý za­čiat­kom jú­la otria­sol petr­žal­skou ve­rej­nos­ťou, má ten naj­čas­tej­ší a naj­tra­gic­kej­ší ko­niec. Po tom, čo uply­nu­lý ví­kend za zá­had­ných okol­nos­tí náh­le uhy­nu­lo päť zo šies­tich mlá­ďat, priš­la v pia­tok 10. jú­la zdr­vu­jú­ca sprá­va. Svoj boj o ži­vot de­fi­ni­tív­ne pre­hra­lo aj po­sled­né, šies­te la­bu­tiat­ko. Je­ho smrť pod­čiark­la dl­ho­do­bý prob­lém s na­ras­ta­ním be­z­o­hľad­nos­ti náv­štev­ní­kov, ale aj s ri­zi­ka­mi, kto­ré pre di­vo­ké vtác­tvo pred­sta­vu­je ry­bár­sky od­pad v ob­ľú­be­ných mest­ských lo­ka­li­tách. (BA24)

Drá­ma s há­či­kom v ža­lúd­ku: Po­sled­ná ná­dej zhas­la

Po­sled­né pre­ží­va­jú­ce mlá­ďa si všim­li oko­lo­idú­ci na bre­hu ja­ze­ra upro­stred týžd­ňa. La­buť vy­ka­zo­va­la jas­né znám­ky ne­po­ko­ja, piš­ťa­la, tac­ka­la sa a ne­us­tá­le do se­ba ďo­ba­la.

„Po chví­li som si vši­mol, že je za­mo­ta­ná v ry­bár­skom si­ló­ne. Vďa­ka ochot­ným ľu­ďom, kto­rí sa spon­tán­ne za­po­ji­li, sa nám ju po­da­ri­lo od­chy­tiť a oslo­bo­diť od vlas­ca, kto­rý ju už škr­til na no­he a kr­ku. Stá­le však ma­la ry­bár­sky há­čik za­pic­hnu­tý hl­bo­ko v kr­ku,“ opí­sal dra­ma­tic­ký od­chyt au­tor ko­mu­nit­nej strán­ky Kon­duk­tor Petr­žal­ka.

Na mies­to okam­ži­te do­ra­zil Ján Ka­ľav­ský zo Štát­nej ochra­ny prí­ro­dy (ŠOP SR), kto­rý mu­sel pre­ru­šiť kŕ­me­nie la­bu­tej ro­di­ny a zo­brať zra­ne­né mlá­ďa na ur­gent­nú ve­te­ri­nár­nu kli­ni­ku. Ho­ci ochra­ná­ri uro­bi­li ma­xi­mum a mlá­ďa hneď na dru­hý deň vrá­ti­li späť k ro­di­čom na lú­ku pri re­štau­rá­cii Bar­ra­cu­da, prog­nó­zy bo­li od za­čiat­ku mi­mo­riad­ne kri­tic­ké.

Há­čik sa to­tiž po­su­nul až hl­bo­ko do ža­lúd­ka. Ná­roč­nú ope­rá­ciu by mla­dý or­ga­niz­mus ne­pre­žil a ho­ci do­stal šan­cu bo­jo­vať s cu­dzím te­le­som v te­le, v pia­tok 10. jú­la po­po­lud­ní la­buť vy­dých­la na­po­sle­dy. Ro­di­čia bo­li na bre­hu vi­de­ní už sa­mi, ako de­z­orien­to­va­ne hľa­da­jú svo­je po­sled­né po­tom­stvo.

Pe­či­vo v ho­rú­ča­vách ako roz­su­dok smr­ti

Za­tiaľ čo po­sled­né mlá­ďa usmr­ti­la ry­bár­ska vý­stroj, pred­chá­dza­jú­cich päť sú­ro­den­cov uhy­nu­lo z úpl­ne iných prí­čin. Ich te­lá bo­li cez ví­kend ob­ja­ve­né v blíz­kos­ti Chor­vát­ske­ho ra­me­na. Pod­ľa od­bor­ní­kov sa im sta­la osud­nou kom­bi­ná­cia dvoch fak­to­rov: ľud­ská hlú­posť a ex­trém­ne let­né ho­rú­ča­vy.

Ochra­ná­ri opa­ko­va­ne upo­zor­ňu­jú, že há­dza­nie chle­ba, rož­kov, či do­kon­ca zvyš­kov plá­žo­vé­ho ob­čerstve­nia (ako sú lan­go­še či kek­sí­ky) je pre vod­né vtác­tvo to­xic­ké. Po­čas vy­so­kých let­ných tep­lôt za­čne pe­či­vo vo vo­de okam­ži­te kva­siť a stá­va sa z ne­ho do­slo­va je­do­va­tá hmo­ta, kto­rá mla­dým la­bu­tiam fa­tál­ne po­ško­dí trá­via­ci trakt.

K to­mu sa pri­dá­va­jú sve­dec­tvá ľu­dí, pod­ľa kto­rých ma­li de­ti na la­bu­te há­dzať ka­me­ne, za­tiaľ čo ich ro­di­čia si in­ci­den­ty na­tá­ča­li na te­le­fó­ny.

Ry­bá­ri vs. re­kre­an­ti: Kto ne­sie vi­nu za to­xic­ké pro­stre­die?

Tra­gé­dia okam­ži­te vy­vo­la­la na so­ciál­nych sie­ťach os­trú vl­nu de­bát a vzá­jom­né­ho ob­vi­ňo­va­nia sa me­dzi oby­va­teľ­mi, ry­bár­mi a mest­skou čas­ťou.

• Sta­no­vis­ko Ry­bár­ske­ho zvä­zu (MsO SRZ Bra­ti­sla­va V): Ta­jom­ník or­ga­ni­zá­cie Pe­ter Bo­žík vy­jad­ril nad si­tu­áci­ou ľú­tosť, no zá­ro­veň od­mie­tol pau­šál­ne dé­mo­ni­zo­va­nie ry­bá­rov. „Je­den ne­šťast­ný prí­pad by ne­mal viesť k dé­mo­ni­zo­va­niu ry­bár­stva. Uve­do­mu­je­me si však, že kaž­dý po­ne­cha­ný si­lón pred­sta­vu­je ri­zi­ko, pre­to bu­de­me me­dzi člen­mi dô­raz­ne ko­mu­ni­ko­vať po­tre­bu od­stra­ňo­va­nia od­pa­du,“ re­a­go­val. Ďal­ší ry­bá­ri ar­gu­men­tu­jú tým, že Veľ­ký Draž­diak je ofi­ciál­ny ry­bár­sky re­vír, nie schvá­le­né kú­pa­lis­ko, a po plá­žo­vých re­kre­an­toch zbie­ra­jú to­ny od­pad­kov.
• Kri­ti­ka zo stra­ny ochra­ná­rov: Ján Ka­ľav­ský (ŠOP SR) vi­dí si­tu­áciu ove­ľa kri­tic­kej­šie. Upo­zor­nil, že za po­sled­ných 10 ro­kov evi­du­jú na bra­ti­slav­ských ja­ze­rách tak­mer stov­ku prí­pa­dov la­bu­tí, kto­rým si­ló­ny am­pu­to­va­li no­hy, spô­so­bi­li trva­lé hen­di­ke­py ale­bo ich usmr­ti­li pre­hl­tnu­té há­či­ky. „Chý­ba mi zo stra­ny ry­bár­ske­ho zvä­zu ele­men­tár­ne pri­ja­tie zod­po­ved­nos­ti a pri­ná­ša­nie rie­še­ní,“ kon­šta­to­val ochra­nár s tým, že pri­kr­mo­va­nie ry­bár­mi a kú­pa­nie más ľu­dí v let­ných ho­rú­ča­vách me­ní bre­ho­vé lí­nie na to­xic­ké zó­ny, kde vod­né vtá­ky pra­vi­del­ne hy­nú.
• Ko­merč­ný hum­buk na ja­ze­re: Časť Petr­žal­ča­nov vi­dí vi­nu v ma­sív­nom bu­do­va­ní at­rak­cií, vod­ných bi­cyk­lov, ská­ka­cích hra­dov a bu­fe­tov, kto­ré sa­mosprá­va na ja­ze­ro pri­nies­la. Pod­ľa nich sa z ke­dy­si po­koj­né­ho štr­ko­vis­ka stal hluč­ný lu­na­park pl­ný al­ko­ho­lu, z kto­ré­ho di­vo­ká prí­ro­da ne­má kam unik­núť.

Re­ka­pi­tu­lá­cia: Ča­so­vá os tra­gé­die na Veľ­kom Draž­dia­ku

DÔLEŽITÁ VÝZVA OCHRANÁROV: 
Ak uvidíte kohokoľvek kŕmiť vodné vtáctvo pečivom, bezodkladne ho upozornite. V prípade nálezu zraneného chráneného živočícha v núdzi kontaktujte Štátnu ochranu prírody (ŠOP SR) alebo Mestskú políciu na čísle 159. Nikdy sa zvieraťa nedotýkajte sami.

(Kon­duk­tor, BA24)