Be­la­sá le­gen­da Pe­ter Du­bov­ský má no­vú pa­mät­nú pla­ke­tu: Ško­la pred­beh­la sa­mot­ný Slo­van, fa­nú­ši­ko­via vo­la­jú po so­che

Le­gen­du pri­po­mí­na pla­ke­ta. Spo­mien­ka na jed­né­ho z naj­ta­len­to­va­nej­ších slo­ven­ských fut­ba­lis­tov his­tó­rie je opäť o čo­si živ­šia. V pries­to­roch dneš­né­ho 1. sú­krom­né­ho gym­ná­zia v Bra­ti­sla­ve (v bu­do­ve nie­kdaj­šej ZŠ Baj­kal­ská), kto­rú v ro­koch 1978 až 1986 nav­šte­vo­val le­gen­dár­ny Pe­ter Du­bov­ský, bo­la kon­com jú­na 2026 sláv­nost­ne od­ha­le­ná pa­mät­ná pla­ke­ta na po­česť zo­snu­lé­ho hrá­ča. (ŠKS)

Pri­po­mien­ky iko­nic­ké­ho hrá­ča, kto­rý nás opus­til pri­sko­ro

Na po­du­ja­tí spo­je­nom s be­se­dou pre de­siat­ky žia­kov sa zú­čast­ni­la sil­ná de­le­gá­cia z ŠK Slo­van Bra­ti­sla­va – bý­va­lý útoč­ník Ró­bert Vit­tek, ta­len­to­va­ný Ni­no Mar­cel­li, zá­stup­co­via klu­bu Sta­ni­slav Kra­ma­rič s To­má­šom Chon, klu­bo­vý his­to­rik To­máš Čer­nák a tiež am­ba­sá­dor pro­jek­tu Be­la­sé srd­ce Vla­di­mír We­iss st.

Zau­jí­ma­vos­ťou je, že v rov­na­kej bu­do­ve už svo­ju pla­ke­tu má aj naj­lep­ší slo­ven­ský špor­to­vec 20. sto­ro­čia, kra­so­kor­ču­liar On­drej Ne­pe­la, kto­rý rov­na­ko žal úspe­chy vo far­bách Slo­va­na.

Fa­nú­ši­ko­via kri­ti­zu­jú klub: „Pre­čo nie je so­cha ale­bo tri­bú­na na Te­hel­nom po­li?“

Ho­ci bol akt ško­ly a klu­bu vní­ma­ný po­zi­tív­ne, v ra­doch fa­nú­ši­kov vy­vo­lal aj vl­nu kri­ti­ky a dis­ku­sie. Mno­hým priaz­niv­com pre­ká­ža, že od tra­gic­kej smr­ti Pet­ra Du­bov­ské­ho uply­nu­lo už 26 ro­kov (zo­mrel 23. jú­na 2000) a klub do­te­raz ne­re­a­li­zo­val po­dob­nú trva­lú spo­mien­ku pria­mo na no­vom šta­di­ó­ne.

„Ško­da, že žiad­na pla­ke­ta, bus­ta, so­cha, ale­bo len oby­čaj­né po­me­no­va­nie tri­bú­ny po nie­kto­rom z ve­li­ká­nov his­tó­rie klu­bu nie je pria­mo na šta­di­ó­ne. Zna­me­na­lo by to ti­síc­krát viac, ako náv­šte­va ško­ly, kto­rá vlast­ne pred­beh­la tou­to ak­ti­vi­tou sa­mot­ný klub,“ vy­jad­ri­li sa tvor­co­via po­pu­lár­ne­ho VAR Pod­cas­tu s tým, že ak im klub po­skyt­ne pries­tor, ta­kú­to ak­ti­vi­tu na Te­hel­nom po­li ra­di zre­a­li­zu­jú z vlast­ných fi­nan­cií.

K ná­pa­du sa pri­dal aj fut­ba­lo­vý expert a tré­ner Vla­di­mír Ko­ník, pod­ľa kto­ré­ho by si poc­ty v po­do­be po­me­no­va­nia tri­bún za­slú­ži­li via­ce­ré le­gen­dy: „Po­me­no­vať tri­bú­ny na­pr. po p. Pa­žic­kom, Vi­ča­no­vi, Le­opol­do­vi Šťast­nom, tri­bú­na bra­tov Čap­ko­vi­čov­cov… a ak sa šta­di­ón ne­má vo­lat šta­di­ón Pet­ra Du­bov­ské­ho, tak mi­ni­mál­ne tri­bú­na ur­či­te áno.“

Os­tat­ní priaz­niv­ci (na­pr. Ján či zná­my spe­vák Ot­to We­i­ter) sa zho­du­jú, že ide­ál­nym mies­tom pre so­chu Pet­ra Du­bov­ské­ho v ži­vot­nej veľ­kos­ti by bo­lo ná­mes­tie pred Te­hel­ným po­lom, kde bý­va fan­zó­na. „Ides na Te­hel­ko a ka­mos ti vo­la kde sa stret­ne­me? Na Du­ba­ku pri so­che! To by bo­lo fajn,“ do­pĺňa­jú fa­nú­ši­ko­via.

Kto bol Pe­ter Du­bov­ský? (7. 5. 1972 – 23. 6. 2000)

Pre mlad­šiu ge­ne­rá­ciu, kto­rá Du­bov­ské­ho ne­za­ži­la na tráv­ni­ku, pri­ná­ša­me po­hľad na ka­ri­é­ru toh­to vý­ni­moč­né­ho fut­ba­lo­vé­ho gé­nia, ele­gant­né­ho tech­ni­ka a ro­de­né­ho strel­ca.

Z Te­hel­né­ho po­ľa do krá­ľov­ské­ho Mad­ri­du

Du­bov­ský fut­ba­lo­vo vy­ras­tal v Slo­va­ne Bra­ti­sla­va, kde v se­zó­ne 1991/1992 vy­strie­ľal po 17 ro­koch pre klub maj­strov­ský ti­tul a s 27 gól­mi sa stal krá­ľom li­go­vých strel­cov (ko­ru­nu ob­há­jil aj o rok ne­skôr s 24 gól­mi). V európ­skych po­há­roch žia­ril – dal gól hla­vou Re­a­lu Mad­rid a dva­krát skó­ro­val pro­ti Fe­renc­vá­ro­su.

Je­ho ne­sku­toč­ný ta­lent si všim­li európ­ski gi­gan­ti. Ho­ci ho chcel Ajax Am­ster­dam ako náh­ra­du za Den­ni­sa Berg­kam­pa, Du­bov­ský v ro­ku 1993 pre­stú­pil pria­mo do Re­a­lu Mad­rid. V dre­se “bie­le­ho ba­le­tu” odo­hral po bo­ku hviezd ako But­ra­gu­e­ño, Za­mo­ra­no či Hier­ro dve se­zó­ny, po­čas kto­rých zís­kal Špa­niel­sky su­per­po­hár (1993) a li­go­vý ti­tul (1994÷95).

Ne­skôr pre­šiel do tí­mu Re­al Ovie­do, kde sa stal na 5 se­zón ab­so­lút­nou opo­rou a mi­lá­či­kom tri­bún. Cel­ko­vo odo­hral v špa­niel­skej Pri­me­ra Di­vi­si­ón 151 zá­pa­sov a stre­lil 19 gó­lov.

Re­pre­zen­tač­ný pi­lier

V zá­ve­reč­nej ére spo­loč­né­ho štá­tu bol Du­bov­ský kľú­čo­vým mu­žom Čes­ko-Slo­ven­ska. V kva­li­fi­ká­cii na MS 1994 bol so 6 gól­mi naj­lep­ším strel­com tí­mu, pri­čom pa­mät­ný je naj­mä je­ho čis­tý het­rik pro­ti Ru­mun­sku (5:2) v Ko­ši­ciach v ro­ku 1993.

V sa­mos­tat­nej slo­ven­skej re­pre­zen­tá­cii odo­hral 33 zá­pa­sov a za­zna­me­nal 12 gó­lov. Bol vô­bec pr­vým ví­ťa­zom an­ke­ty Fut­ba­lis­ta ro­ka na Slo­ven­sku (1993).

Tra­gic­ký ko­niec v Thaj­sku

Je­ho sľub­nú ka­ri­é­ru a ži­vot pre­ťa­la ne­ča­ka­ná ka­ta­stro­fa. 23. jú­na 2000 po­čas do­vo­len­ky na thaj­skom os­tro­ve Ko Sa­mui ne­šťast­ne spa­dol z úte­su, keď sa po­šmy­kol pri fo­to­gra­fo­va­ní. Na ná­sled­ky ťaž­kých zra­ne­ní vo ve­ku po­u­hých 28 ro­kov zo­mrel.

Ne­utí­cha­jú­ci od­kaz

• Ce­na Pet­ra Du­bov­ské­ho: Na je­ho po­česť sa na Slo­ven­sku kaž­do­roč­ne vy­hla­su­je ce­na pre naj­lep­šie­ho fut­ba­lis­tu do 21 ro­kov.
• Uli­ca v Špa­niel­sku: V ro­ku 2025 v rám­ci spo­mien­ko­vé­ho zá­pa­su s le­gen­da­mi Re­a­lu Mad­rid po­me­no­va­li v špa­niel­skom Ovie­de uli­cu pri šta­di­ó­ne na je­ho po­česť – Pa­seo de Pe­ter Du­bov­ský.
• Sieň slá­vy: V ro­ku 2024 bol in me­mo­riam uve­de­ný do Sie­ne slá­vy slo­ven­ské­ho fut­ba­lu.

(ŠK Slo­van, Wi­ki­pé­dia, BA24)