Bra­ti­sla­va na po­kra­ji šty­rid­siat­ky: Met­ro­po­la za­ží­va naj­ho­rú­cej­šie dni his­tó­rie, ved­ci s ter­mo­ka­me­ra­mi me­ra­li ra­čian­sky „as­fal­to­vý pe­kel­ný ko­tol“

V mes­te pa­da­jú re­kor­dy. Ak ste ma­li po­cit, že ví­kend v met­ro­po­le sa ne­dal pre­žiť bez kli­ma­ti­zá­cie ale­bo ne­us­tá­le­ho ská­ka­nia do ja­ze­ra, ne­bol to len sub­jek­tív­ny do­jem. Bra­ti­sla­va ofi­ciál­ne pre­pi­so­va­la his­to­ric­ké ta­buľ­ky. Or­tuť tep­lo­me­ra sa vy­špl­ha­la na hod­no­ty, aké v na­šich kon­či­nách ne­ma­jú ob­do­bu, a pod­ľa me­te­oro­ló­gov to naj­hor­šie eš­te len pri­chá­dza. Pon­de­lok a uto­rok pri­ne­sú tep­lo­ty ata­ku­jú­ce hra­ni­cu 40 °C. (BA24)

Pa­dol ab­so­lút­ny his­to­ric­ký re­kord: Ko­li­ba ho­rú­cej­šia ako le­tis­ko

Slo­ven­ský hyd­ro­me­te­oro­lo­gic­ký ústav (SHMÚ) cez ví­kend po­tvr­dil, že hlav­né mes­to za­ží­va nie­čo mi­mo­riad­ne. Ex­trém­ne ne­bo­lo len po­po­lud­nie, ale aj noc. Na bra­ti­slav­skej Ko­li­be ne­kles­la noč­ná tep­lo­ta pod 26,3 °C, čím bol to­tál­ne zde­mo­lo­va­ný do­te­raj­ší re­kord naj­vyš­šie­ho tep­lot­né­ho mi­ni­ma z au­gus­ta 2017 (24,8 °C).

Sku­toč­né ko­le­so his­tó­rie sa však oto­či­lo v ne­de­ľu po­po­lud­ní. Por­tál iMe­teo in­for­mo­val, že pres­ne o 15:58 h tep­lo­ta na Ko­li­be do­siah­la ne­sku­toč­ných +39,5 °C.

Bra­ti­sla­va za­ži­la naj­tep­lej­ší deň vo svo­jej his­tó­rii me­ra­ní. Pre­ko­na­ný bol do­te­raj­ší re­kord z 8. au­gus­ta 2013, ke­dy na le­tis­ku na­me­ra­li +39,4 °C.

Re­kord­ný deň na ku­ri­óz­nych zá­be­roch

Ter­mo­ka­me­ry v ak­cii: Koľ­ko stup­ňov má ra­čian­ska zem?

Kým väč­ši­na oby­va­te­ľov hľa­da­la úkryt v tie­ni, Ad­rián Pur­kart a Si­mon Hoff­ner sa vy­bra­li do ulíc Ra­če s pro­fe­si­onál­nou tech­ni­kou. Vy­ba­ve­ní ter­mo­ka­me­rou FLIR a ka­lib­ro­va­ný­mi tep­lo­mer­mi me­ra­li v ča­se naj­väč­šie­ho úpe­ku (15:00 – 16:30 h) po­vr­chy, po kto­rých den­ne krá­ča­me. Ich cieľ bol jas­ný – uká­zať, ako mest­ské pro­stre­die vy­tvá­ra takz­va­né te­pel­né os­tro­vy.

“Ak špor­to­vať pri Ná­mes­tí An­dre­ja Hlin­ku, tak je­di­ne za sú­mra­ku. Tep­lo­ta 72 °C je re­kor­dom z dneš­né­ho me­ra­nia,” uvie­dol Ad­rián Pur­kart pri zá­be­re s naj­vyš­šou zis­te­nou tep­lo­tou.

Vý­sled­ky a vi­zu­ál­ne zá­be­ry roz­pá­le­nej ze­me okam­ži­te vy­vo­la­li v sku­pi­ne pria­te­ľov Ra­če búr­li­vú dis­ku­siu v miest­nych ko­mu­ni­tách. Uká­za­lo sa to­tiž, že roz­die­ly me­dzi be­tó­nom a udr­žia­va­nou ze­le­ňou sú otáz­kou pre­ži­tia.

Šo­ku­jú­ce de­tai­ly z ra­čian­ske­ho me­ra­nia: Kde na­me­ra­li šia­le­ných 72 °C?

Zve­rej­ne­né po­pi­sy k fo­to­gra­fiám z ter­mo­ka­me­ry od­ha­li­li kru­tú re­a­li­tu ra­čian­skych ulíc. Uká­za­lo sa, že ne­vhod­ný ma­naž­ment ze­le­ne a ne­správ­ny vý­ber ma­te­riá­lov me­nia nie­kto­ré lo­ka­li­ty na ne­fal­šo­va­né sá­la­vé pek­lo.

Tu sú naj­zau­jí­ma­vej­šie zis­te­nia z ra­čian­skej pre­chádz­ky:

• Špor­to­vis­ká na od­pad­nu­tie: Ab­so­lút­nym re­kord­ma­nom me­ra­nia sa sta­lo oko­lie Ná­mes­tia An­dre­ja Hlin­ku, kde tep­lo­ta po­vr­chu vy­sko­či­la na ne­uve­ri­teľ­ných 72 °C. Špor­to­vať sa tu dá do­slo­va až po zo­tme­ní. Po­dob­ne do­pa­dol be­žec­ký okruh na ZŠ Tbi­lis­ká, kde po­vrch ata­ko­val 70 °C.
• Keď trá­va pe­čie viac ako as­falt: Níz­ko ko­se­ná ve­ge­tá­cia na Ru­sta­ve­li­ho uli­ci do­sa­ho­va­la 56 až 59 °C. Kvô­li de­gra­dá­cii a mi­ne­ra­li­zá­cii pô­dy tak pa­ra­dox­ne sá­la­la viac tep­la ako svet­lej­ší as­falt. Ter­mo­ka­me­ra uká­za­la, že za­tiaľ čo ob­na­že­ná hli­na do­slo­va pe­čie, sta­čí pár cen­ti­met­rov vyš­šej trá­vy a tep­lo­ta okam­ži­te kle­sá.
• Zni­če­né ko­ľaj­ni­ce aj det­ské ih­ris­ká: Roz­chod­ní­ko­vý po­vrch elek­trič­ko­vej tra­te mal pô­vod­ne klí­mu mes­ta oc­hla­dzo­vať. Po je­ho zni­če­ní však si­tu­ácia v ko­ľa­jis­ku vy­ze­rá ka­ta­stro­fál­ne – tep­lo­ta tam pre­siah­la 60 °C. Na det­skom ih­ris­ku Ko­mi­sár­ky za­sa do­pla­ti­li na ne­šťast­ný vý­ber ma­te­riá­lov; čier­na gu­ma pod pre­lie­zač­ka­mi sa roz­pá­li­la na 70 °C.
• Po­zor na po­lie­va­nie kve­ti­ná­čov: Me­ra­nie vpi­cho­vým tep­lo­me­rom v be­tó­no­vých kve­ti­ná­čoch uká­za­lo, že tep­lo­ta pô­dy v hĺb­ke do­sa­hu­je až 40 °C. Ak ich po­le­je­te po­čas dňa, ho­rú­ca vo­da mô­že do­slo­va uva­riť a zni­čiť ko­re­ne rast­lín. Po­lie­vať sa pre­to mu­sí vý­hrad­ne ve­čer.

Svet­lé vý­nim­ky: Kde ze­leň a správ­ny di­zajn po­má­ha­jú?

Me­ra­nie na­šťas­tie pri­nies­lo aj jas­né dô­ka­zy o tom, ako mes­to do­ká­že s ho­rú­ča­va­mi bo­jo­vať. Ukáž­ko­vým prí­kla­dom bol kop­ček na Zá­hu­me­ni­ciach, kto­rý sa ne­ko­sí tak čas­to – tep­lo­ta po­vr­chu tam ma­la prí­jem­nej­ších 40–43 °C.

Eš­te mar­kan­tnej­ší roz­diel po­núk­li plo­chy vy­hra­de­né pre bio­di­ver­zi­tu. Roz­diel me­dzi bež­ným spá­le­ným síd­lis­ko­vým tráv­ni­kom (55,8 °C) a lúč­nym po­ras­tom hneď ved­ľa ne­ho (38,2 °C) bol viac ako 17 °C!

Skve­lým kro­kom bo­la aj vý­me­na la­vi­čiek na Kar­pat­skom ná­mes­tí – vďa­ka ma­sív­ne­mu dre­vu a svet­lej far­be bo­li o 15 °C chlad­nej­šie než tma­vé di­zaj­no­vé la­vič­ky v iných par­koch, kto­ré bež­ne do­sa­ho­va­li cez 60 °C.

Voj­na o ko­se­nie: Trá­va ale­bo spá­le­nis­ko?

Prís­pe­vok okam­ži­te ot­vo­ril cit­li­vú té­mu bra­ti­slav­ských síd­lisk – ma­naž­ment ko­se­nia po­čas su­cha.

• „Tiež by sme uví­ta­li vyš­šie po­ko­se­nú trá­vu, ale po­tom je tu mno­ho spo­lu­ob­ča­nov, kto­rým va­dí, že je moc vy­so­ká. Lep­šie vy­so­ká ako spá­le­nis­ko,“ re­a­go­va­la v dis­ku­sii Ni­ka, na čo Do­ro­ta smut­ne do­da­la: „Tej po­ko­se­nej sa už trá­va ne­dá ani po­ve­dat. To je čis­té se­no a pop­ras­ka­ná zem.“
• Od­bor­ní­ci z pra­xe však da­li me­ra­niu jas­ný zmy­sel. „Prá­ve ta­ké­to me­ra­nia mô­žu byť skve­lým ar­gu­men­tom, aby ľu­dia ko­neč­ne po­ro­zu­me­li, pre­čo v le­te ko­siť vyš­šie,“ po­dot­kla Zo­ra, pri­čom ako po­zi­tív­ny prí­klad uvied­la bra­ti­slav­ské Rač­ko (No­vé Mes­to), kde sa ko­sí na­vy­so­ko a trá­va si udr­žu­je vla­hu.

Umie­ra­jú­ce stro­my na Plic­ko­vej: Po­mô­že oby­čaj­ný ký­bel vo­dy?

Smut­ný po­hľad sa oby­va­te­ľom na­sky­tol v Ra­či na Plic­ko­vej uli­ci, kde ne­dáv­no vy­sa­de­né mla­dé če­reš­ne do­slo­va pred oča­mi schnú. „Ško­da, že sa už ďa­lej ne­sta­ra­jú, ale­bo ke­by as­poň oby­va­te­lia by­tov­ky ho­di­li ký­bel vo­dy…“ po­vzdych­la si Gab­rie­la.

Miest­ni ar­gu­men­to­va­li chý­ba­jú­ci­mi ve­rej­ný­mi stud­ňa­mi, no su­sed­ská kri­ti­ka na se­ba ne­ne­cha­la dl­ho ča­kať. „Pre­čo po­tre­bu­je­te ve­rej­né pra­me­ne? Má­te strom pri by­tov­ke, tak sa oň­ho po­sta­raj­te. Ký­bel ku kýb­lu a hneď je strom za­chra­ne­ný. Všet­ko je to len o ľu­ďoch,“ uzav­re­la ráz­ne dis­ku­tu­jú­ca Vie­ra.

Za­chráň­te jež­kov a vtá­ky: Slo­bo­da zvie­rat roz­dá­va mis­ky

Ex­trém­ny ko­laps z tep­la ne­hro­zí len ľu­ďom a stro­mom, ale aj mest­skej fau­ne. Vtá­ky, jež­ky či po­u­lič­né mač­ky ne­ma­jú v za­be­tó­no­va­nom mes­te prí­stup k vo­de.

Or­ga­ni­zá­cia Slo­bo­da zvie­rat pre­to spus­ti­la ur­gent­nú kam­paň a pria­mo vo svo­jom útul­ku (kaž­dý deň od 12:00 do 16:00 h) za­dar­mo da­ru­je mis­ky na vo­du. Vý­zva je jed­no­du­chá: vez­mi­te si mis­ku, na­pl­ň­te ju čerstvou vo­dou a po­lož­te ju pred dom ale­bo k najb­liž­šie­mu krí­ku. Mô­že­te tak za­chrá­niť de­siat­ky ma­lých ži­vo­tov.

Pred­po­veď na týž­deň: Ke­dy prí­de vy­tú­že­ný zlom?

Ak ča­ká­te na oc­hla­de­nie, mu­sí­te eš­te chví­ľu za­ťať zu­by. Za­čia­tok týžd­ňa bu­de ex­trém­ny.

Zlom na­sta­ne až v po­lo­vi­ci týžd­ňa. Do­vte­dy pla­tí zá­klad­né pra­vid­lo: piť ve­ľa vo­dy, ne­zdr­žia­vať sa na pria­mom sln­ku a ne­za­bú­dať na slab­ších – či už ide o star­ších su­se­dov, vy­su­še­né mla­dé stro­my, ale­bo smäd­né zvie­ra­tá na síd­lis­ku.

(SHMÚ, iMe­teo, Pria­te­lia Ra­če, Na­ša Petr­žal­ka, Echo Ru­ži­nov­ča­nov, Slo­bo­da zvie­rat, BA24)