Čier­ny ví­kend v Bra­ti­slav­skom kra­ji: Šesť uto­pe­ných za 48 ho­dín! Le­to sa eš­te ani ne­za­ča­lo a úra­dy bi­jú na pop­lach

Pri­bú­da­jú prí­pa­dy uto­pe­ných. V ja­ze­rách a prí­rod­ných kú­pa­lis­kách Bra­ti­slav­ské­ho kra­ja priš­lo o ži­vot až šesť ľu­dí. Zá­chran­né zlož­ky, po­rieč­ne od­de­le­nia aj Slo­ven­ský čer­ve­ný kríž svor­ne va­ru­jú, ľu­dia ma­sív­ne pod­ce­ňu­jú ri­zi­ká, pre­ce­ňu­jú svo­je si­ly, kom­bi­nu­jú plá­va­nie s al­ko­ho­lom a vy­sta­vu­jú svo­je te­lo fa­tál­ne­mu šo­ku z tep­lot­ných roz­die­lov. A to všet­ko eš­te pred ofi­ciál­nym za­čiat­kom škol­ských práz­dnin. (BA24)

Čier­na kro­ni­ka uply­nu­lých 48 ho­dín (26. – 27. jún 2026)

Kraj­ské ria­di­teľ­stvo PZ v Bra­ti­sla­ve zve­rej­ni­lo zo­znam tra­gic­kých prí­pa­dov, kto­ré pre­me­ni­li ob­ľú­be­né re­kre­ač­né ob­las­ti na mies­ta ne­šťas­tia:

Mla­dá že­na v Ču­no­ve a al­ko­hol v Ré­ci

So­bot­ňaj­šie prí­pa­dy vy­ka­zu­jú mi­mo­riad­ne tra­gic­ké okol­nos­ti. Krát­ko po 12:30 h ob­ja­vi­li v blíz­kos­ti bre­hu na Ču­nov­skom ja­ze­re te­lo iba 20-roč­nej že­ny. Ho­ci na mies­to okam­ži­te do­ra­zi­la rých­la zdra­vot­ná služ­ba a zá­chra­ná­ri bo­jo­va­li o jej ži­vot, krát­ko po 13:00 h mu­se­li kon­šta­to­vať smrť.

O pár ho­dín ne­skôr, oko­lo 16:00 h, za­sa­ho­va­li po­tá­pa­či po­rieč­ne­ho od­de­le­nia pri ob­ci Ré­ca (ok­res Se­nec). Pod­ľa do­te­raj­ších in­for­má­cií tam 54-roč­ný muž po pred­chá­dza­jú­com pi­tí al­ko­ho­lu vo­šiel do ja­ze­ra a okam­ži­te zmi­zol pod hla­di­nou. Do­mov sa už ne­vrá­til. Čier­ny deň za­vŕ­šil ná­lez dvoch uto­pe­ných mu­žov v are­áli Zla­tých Pies­kov.

To­pe­nie v re­a­li­te nie je film: Je rých­le a úpl­ne ti­ché!

Slo­ven­ský čer­ve­ný kríž (SČK) v re­ak­cii na čier­nu šta­tis­ti­ku vy­dal zá­sad­né va­ro­va­nie, v kto­rom vy­vra­cia naj­väč­ší mý­tus o to­pe­ní. Za­bud­ni­te na Hol­ly­wo­od a dra­ma­tic­ké scé­ny.

„Vo fil­moch je to­pe­nie čas­to zo­bra­zo­va­né tak, že po­sta­vy zú­fa­lo kri­čia o po­moc a má­va­jú ru­ka­mi. To­pe­nie v re­a­li­te je však zväč­ša ti­ché, ne­vý­raz­né a nad hla­di­nou ťaž­ko vi­di­teľ­né! Hla­di­na sa za to­pia­cim člo­ve­kom uzav­rie pri­bliž­ne za 20 až 60 se­kúnd,“ upo­zor­ňu­je Vod­ná zá­chran­ná služ­ba SČK.

Ako spoz­nať, že nie­kto sku­toč­ne bo­ju­je o ži­vot?

1. Žiad­ny krik: To­pia­ci sa člo­vek la­pá po dy­chu – je­ho ús­ta sú na úrov­ni hla­di­ny, pre­to bio­lo­gic­ky ne­mô­že vo­lať o po­moc.
2. Ima­gi­nár­ny reb­rík: Po­hyb pri­po­mí­na skôr sna­hu liezť vo vo­de po ver­ti­kál­nom reb­rí­ku, nej­de o kla­sic­ké plá­va­nie či má­va­nie. Hla­ve vlád­ne zá­klon.
3. Ti­chá fá­za pod vo­dou: Po pol mi­nú­te až mi­nú­te sa hla­di­na za­tvo­rí. Člo­vek ref­lex­ne za­dr­ží dych, no po chví­li vdých­ne vo­du, na­stá­va kŕč hr­ta­na (la­ryn­gos­paz­mus), po­cit tr­ha­nia v hrud­ní­ku a ná­sled­ná stra­ta ve­do­mia z ne­dos­tat­ku kys­lí­ka.

Ve­rej­nosť v šo­ku: „Chle­ba dáš, roz­um nie. Stráž­me sa na­vzá­jom!“

Bra­ti­slav­ča­nia na so­ciál­nych sie­ťach ne­skrý­va­jú zde­se­nie z fak­tu, že se­zó­na sa sot­va za­ča­la a cin­to­rí­ny sa už pl­nia re­kre­ant­mi. Mno­hí upo­zor­ňu­jú, že ok­rem al­ko­ho­lu za­bí­ja aj oby­čaj­ná ne­ve­do­mosť a úna­va.

• „Chá­pem, že sa ľu­dia chcú sc­hla­diť, ale pre­hria­ty or­ga­niz­mus, vy­so­ká von­kaj­šia tep­lo­ta a náh­le oc­hla­de­nie vo vo­de je pre te­lo šok. To ne­vy­dr­ží srd­ce. Nie vždy ide o al­ko­hol, ľu­dia sú z ho­rú­čav zo­slab­nu­tí,“ mys­lí si dis­ku­tu­jú­ca Eva.
• „A nie všet­ci, kto­rí cho­dia na ja­ze­rá, ve­dia vô­bec dob­re plá­vať,“ do­pĺňa Alž­bet­ka, kým ďal­ší re­kre­an­ti pri­po­mí­na­jú, že skve­lou po­môc­kou by moh­la byť oby­čaj­ná ref­lex­ná pla­vec­ká bój­ka upev­ne­ná o pás.
• „Kaž­dý je zod­po­ved­ný sám za se­ba. Chle­ba dáš, roz­um nie… Fra­je­ri­ny u mu­žov či žien kon­čia fa­tál­ne,“ hne­vá sa Ivett.

Me­dzi ko­men­tár­mi však naj­viac za­re­zo­no­va­la jed­na kľú­čo­vá ra­da, kto­rá mô­že po­čas nad­chá­dza­jú­cich me­sia­cov za­chrá­niť ne­je­den ži­vot:

„Stráž­te sa vzá­jom­ne, ľu­dia. Kon­tro­luj­te po­hľa­dom aj cu­dzích na­oko­lo. Vší­mať si svo­je oko­lie je dnes tá naj­dô­le­ži­tej­šia vec.“

(PZSR, SČK, BA24)