Fa­loš­ná po­li­cajt­ka, ban­kár aj vlast­ná dcé­ra: Pod­vod­ní­ci v Bra­ti­slav­skom kra­ji obb­ra­li ľu­dí o ti­sí­ce eur!

Va­ru­jú pred pod­vod­ník­mi. Vl­na so­fis­ti­ko­va­nej ky­ber­ne­tic­kej kri­mi­na­li­ty a te­le­fo­nic­kých pod­vo­dov v Bra­ti­slav­skom kra­ji na­be­rá na in­ten­zi­te. Bra­ti­slav­skí po­li­caj­ti den­ne za­zna­me­ná­va­jú no­vé prí­pa­dy, ke­dy dô­ver­či­ví ľu­dia pri­chá­dza­jú o ce­lo­ži­vot­né úspo­ry. Pá­cha­te­lia pri­tom vy­uží­va­jú psy­cho­lo­gic­ký tlak, mo­der­né tech­no­ló­gie a ove­re­né he­rec­ké sce­ná­re. Mas­ku­jú sa za au­to­ri­ty, ro­di­nu či le­gi­tím­ne in­šti­tú­cie. Po­li­caj­ti zve­rej­ni­li tri naj­čas­tej­šie ty­py pod­vo­dov, kto­ré v tých­to dňoch na Slo­ven­sku ma­sív­ne úra­du­jú. (PZSR)

Sce­nár 1: „Váš účet je v ohro­ze­ní, pre­veď­te pe­nia­ze do bez­pe­čia“

V pr­vom me­dia­li­zo­va­nom prí­pa­de zo­hra­li pod­vod­ní­ci do­ko­na­lé di­vad­lo. Po­ško­de­nej že­ne za­zvo­nil te­le­fón, pri­čom na dru­hej stra­ne lin­ky sa pred­sta­vi­la oso­ba tvr­dia­ca, že je po­li­cajt­ka. Ná­sled­ne do hry vstú­pil ďal­ší kom­plic, kto­rý vy­stu­po­val ako pra­cov­ník Ná­rod­nej ban­ky Slo­ven­ska (NBS).

Obe­te na­sa­di­li do hla­vy strach, že jej ban­ko­vý účet bol na­pad­nu­tý a o svo­je pe­nia­ze mô­že prí­sť. Po­núk­li jej však „rie­še­nie“ – okam­ži­tý pre­vod úspor na ich údaj­ne „bez­peč­ný účet“. Že­na v stre­se ná­tla­ku pod­ľah­la a v mo­men­te priš­la o tak­mer 5 000 eur.

Sce­nár 2: Fa­loš­ný in­ter­net­ban­king (Phis­hing)

Ďal­šia obeť do­pla­ti­la na ne­po­zor­nosť pri hľa­da­ní we­bo­vej strán­ky svo­jej ban­ky. Pod­vod­ní­ci vy­tvo­ri­li ver­nú kó­piu ori­gi­nál­ne­ho in­ter­net­ban­kin­gu. Že­na na tej­to pod­vod­nej strán­ke za­da­la svo­je pri­hla­so­va­cie úda­je.

Pá­cha­te­lia ich okam­ži­te za­chy­ti­li, pri­hlá­si­li sa do jej sku­toč­né­ho ban­kov­níc­tva a vy­ko­na­li ne­o­práv­ne­né plat­by, kto­rý­mi jej vy­bie­li­li účet.

Sce­nár 3: „Ahoj ma­mi, to­to je mo­je no­vé čís­lo“ (What­sApp pod­vo­dy)

Po­li­caj­ti v kra­ji mo­men­tál­ne rie­šia aj ex­pló­ziu pod­vo­dov cez ko­mu­ni­kač­nú ap­li­ká­ciu What­sApp. Sce­nár bý­va tak­mer vždy rov­na­ký:

1. Obeť kon­tak­tu­je ne­zná­me čís­lo s tex­tom: „Ahoj mami/tati, po­ka­zil sa mi te­le­fón, to­to je mo­je no­vé čís­lo.“
2. Na­sle­du­je emo­tív­ny prí­beh o tom, že sa súr­ne po­tre­bu­je do­stať k pe­nia­zom (na­pr. na za­pla­te­nie fak­tú­ry či no­vé­ho mo­bi­lu), ale kvô­li ne­funkč­né­mu sta­ré­mu za­ria­de­niu ne­má prí­stup k úč­tu.
3. Pod­vod­ník po­žia­da o rých­le po­sla­nie pe­ňa­zí na pri­lo­že­né čís­lo úč­tu.

Po­ško­de­ní v tých­to prí­pa­doch pri­chá­dza­jú o stov­ky až ti­sí­ce eur v dom­nien­ke, že po­má­ha­jú vlast­ným de­ťom či blíz­kym.

Ako ne­na­le­tieť? Po­lí­cia SR ra­dí dr­žať sa tých­to pra­vi­diel:

Pod­vod­ní­ci sú maj­stri v ma­ni­pu­lá­cii. Čas­to sa sna­žia vy­tvo­riť po­cit na­lie­ha­vos­ti, stra­chu a ča­so­vé­ho ties­ňav – tvr­dia, že mu­sí­te ko­nať „okam­ži­te“. Prá­ve za­cho­va­nie chlad­nej hla­vy a roz­va­hy vám za­chrá­ni pe­nia­ze.

• Zá­klad­né pra­vid­lo: Ni­kdy NEVERTE oso­bám, kto­ré od vás te­le­fo­nic­ky ale­bo cez in­ter­net žia­da­jú pre­vod pe­ňa­zí na aké­koľ­vek „bez­peč­né úč­ty“. Žiad­na ban­ka ani po­lí­cia tak­to ne­po­stu­pu­je.
• Chráň­te si úda­je: Ni­kdy ni­ko­mu ne­pos­ky­tuj­te svo­je pri­hla­so­va­cie úda­je do elek­tro­nic­ké­ho ban­kov­níc­tva, au­to­ri­zač­né SMS kó­dy ani úda­je z pla­tob­ných ka­riet (čís­lo, plat­nosť, CVV kód).
• Ove­ruj­te ad­re­sy: Do in­ter­net­ban­kin­gu sa ne­pri­hla­suj­te cez od­ka­zy z pri­ja­tých SMS správ, e‑mailov ani cez spon­zo­ro­va­né od­ka­zy vo vy­hľa­dá­va­čoch (Go­og­le zre­kla­mo­va­né we­by). Vždy na­píš­te ofi­ciál­nu ad­re­su ban­ky pria­mo do pre­hlia­da­ča.
• Zlož­te te­le­fón a vo­laj­te späť: Ak vám pí­še syn, dcé­ra ale­bo zná­my z no­vé­ho čís­la na What­sAp­pe a pý­ta pe­nia­ze, ni­kdy ich ne­po­sie­laj­te hneď. Okam­ži­te za­vo­laj­te na ich pô­vod­né (sta­ré) te­le­fón­ne čís­lo, kto­ré má­te ulo­že­né, a in­for­má­ciu si over­te.

(PZSR, BA24)