Do Du­na­ja vy­pus­ti­li 5 000 pre­his­to­ric­kých tvo­rov: Ved­ci za­chra­ňu­jú je­se­te­ra, ry­bá­ri sa však bo­ja „ma­sak­ru“ kor­mo­rá­nov

V Du­na­ji sú na­vrá­til­ci. Od­bor­ní­ci pod Ču­no­vom a pod Sa­pom vy­pus­ti­li do Du­na­ja 5 000 je­din­cov je­se­te­ra ma­lé­ho. Ide o po­tom­kov pô­vod­ných du­naj­ských ro­di­čov, kto­rých úlo­hou je za­chrá­niť po­sled­ný pre­ží­va­jú­ci druh toh­to báj­ne­ho tvo­ra v na­šej naj­väč­šej rie­ke. Ho­ci ide o skve­lú sprá­vu, po­du­ja­tie okam­ži­te vy­vo­la­lo váš­ni­vú de­ba­tu me­dzi ochra­nár­mi a ry­bár­mi. Tí ot­vo­re­ne upo­zor­ňu­jú na ob­rov­ský tlak pre­dá­to­rov a po­ško­de­ný eko­sys­tém oko­lo Gab­čí­ko­va. (BA24)

Zá­chra­na je­se­te­rov spo­ji­la slo­ven­ské a čes­ké si­ly

Ma­sív­na ak­cia pre­beh­la v rám­ci pre­stíž­ne­ho európ­ske­ho pro­jek­tu LIFE Li­ving Ri­vers. Ma­lé je­se­te­ry pri­viez­li na Slo­ven­sko sko­ro rá­no z liah­ne v čes­kých Po­ho­ře­li­ciach ich­ty­o­ló­go­via z Ju­ho­čes­kej uni­ver­zi­ty v Čes­kých Bu­dějo­vi­ciach.

Sta­lo sa tak za asis­ten­cie Bra­ti­slav­ské­ho ochra­nár­ske­ho zdru­že­nia (BROZ) a Slo­ven­ské­ho ry­bár­ske­ho zvä­zu (SRZ).

Po­sled­ný mo­hy­kán, kto­rý ne­pot­re­bu­je mo­re

Je­se­ter ma­lý je fas­ci­nu­jú­ca ry­ba. Je to po­sled­ný z pia­tich pô­vod­ných dru­hov je­se­te­rov, kto­ré ke­dy­si bráz­di­li Du­naj. Všet­ky os­tat­né dru­hy vrá­ta­ne ob­rov­skej vy­zy veľ­kej u nás vy­hy­nu­li.

„Je­se­ter ma­lý pre­žil len vďa­ka to­mu, že nie je by­tost­ně zá­vis­lý na mig­rá­cii me­dzi slad­kou a sla­nou vo­dou, te­da me­dzi Du­na­jom a Čier­nym mo­rom. Vý­stav­bou ob­rov­ských prieh­rad bo­li to­tiž tie­to tra­sy de­fi­ni­tív­ne pre­ťa­té. Vy­za sa bez mo­ra ne­roz­mno­ží, no je­se­ter ma­lý to zvlád­ne,“ vy­svet­ľu­je čes­ký ich­ty­o­lóg Bo­řek Drozd z La­bo­ra­tó­ria slad­ko­vod­ních eko­sys­té­mov.

Aj tak však ry­by na Du­na­ji če­lia ob­rov­ským ba­ri­é­ram. Vod­né die­la Ču­no­vo a Gab­čí­ko­vo ich izo­lu­jú. Ved­ci pre­to do 120 je­se­te­rov im­plan­to­va­li špe­ciál­ne akus­tic­ké vy­sie­lač­ky (te­le­met­ria), vďa­ka kto­rým bu­dú sle­do­vať ich hĺb­ku, po­hyb a to, ako sa s tý­mi­to be­tó­no­vý­mi pre­káž­ka­mi pa­su­jú.

Ry­bá­ri bi­jú na pop­lach: „Do zi­my pod­ras­tú a kor­mo­rán bu­de mať čo žrať“

Ho­ci ochra­ná­ri osla­vu­jú úspeš­né vy­sa­de­nie, v dis­ku­sii pod prís­pev­kom BROZ sa okam­ži­te oz­va­li slo­ven­skí ry­bá­ri, kto­rí vy­jad­ri­li oba­vu, či 5 000 ma­lých ry­biek ne­skon­čí len ako dra­hé kr­mi­vo pre vtá­ky.

• Oba­vy z pre­dá­cie: „Do zi­my tro­cha pod­ras­tú a kor­mo­rán bu­de mať čo do to­ho svoj­ho gá­go­ra dž­gať,“ re­a­go­val skep­tic­ky Jo­zef. Ry­bár Bo­hu­slav ho do­pĺňa: „Vý­skyt kor­mo­rá­nov v zim­ných me­sia­coch je ďa­le­ko za udr­ža­teľ­nou hra­ni­cou a spo­lu s vy­drou sú ob­rov­skou hroz­bou pre na­še rie­ky. Úby­tok bie­lej ry­by je ob­rov­ský!“
• Re­ak­cia ochra­ná­rov: BROZ ar­gu­men­tu­je, že ak je eko­sys­tém zdra­vý, mal by uži­viť kor­mo­rá­ny aj os­tat­né zlož­ky. Pri­zná­va­jú však, že si­tu­ácia je na­pä­tá: „Ten­to rok tu bo­lo veľ­mi ve­ľa kor­mo­rá­nov. Spo­ji­la sa veľ­mi níz­ka hla­di­na Du­na­ja a za­mrz­nu­tie vod­ných plôch v oko­li­tých kra­ji­nách. Kor­mo­rá­ny sa pre­sťa­ho­va­li sem a všet­ky zi­mu­jú­ce ry­by ma­li plyt­ko, na do­sah.“
• Šan­ca na pre­ži­tie: Pod­ľa Bo­řka Droz­da z Ju­ho­čes­kej uni­ver­zi­ty je však pro­jekt úspeš­ný a ry­by ma­jú šan­cu. „Ten­to rok sme chy­ti­li je­din­ca vy­sa­de­né­ho v ro­ku 2019 a mal už krás­ne 4 ki­lo­gra­my,“ opo­nu­je skep­ti­kom ve­dec.

Kru­tá daň za Gab­čí­ko­vo: Du­naj chrad­ne a za­ná­ša sa bah­nom

Ved­ci v rám­ci pro­jek­tu ot­vo­re­ne upo­zor­ňu­jú, že ho­ci vod­ná elek­trá­reň Gab­čí­ko­vo vy­rá­ba „ze­le­nú“ ener­giu, pre prí­ro­du Du­na­ja zna­me­na­la ob­rov­skú ra­nu. Sta­ré ko­ry­to Du­na­ja a je­ho ra­me­ná, kto­ré ke­dy­si tvo­ri­li uni­kát­nu vnút­ro­zem­skú del­tu, dnes do­slo­va chrad­nú.

Väč­ši­na vo­dy je to­tiž pri Bra­ti­sla­ve od­vá­dza­ná do ume­lé­ho ná­to­ko­vé­ho ka­ná­la pre po­tre­by elek­trár­ne. Sta­rá rie­ka sa kvô­li to­mu dras­tic­ky za­ná­ša bah­nom. Ry­by sa na bah­ne ne­do­ká­žu vy­trieť, po­tre­bu­jú štrk. Vo­da sa kvô­li to­mu pre­hrie­va – za po­sled­ných 30 ro­kov stúp­la tep­lo­ta sta­ré­ho Du­na­ja až o 3 °C, čo po­má­ha ší­re­niu in­váz­nych dru­hov.

Pod­ľa dis­ku­tu­jú­ce­ho Ma­te­ja je vy­sá­dza­nie rýb bez ob­no­vy rie­ky len čias­toč­ným rie­še­ním: „Po­kiaľ sa tá sú­sta­va ra­mien ne­spo­jí a bu­dú sa na­pá­jať len z pla­veb­né­ho ka­ná­la, je to boj s ve­ter­ný­mi mlyn­mi. Bra­ti­sla­va by pri­tom moh­la byť vod­ný raj s pol­dra­mi a ka­nál­mi.“

Sci-fi re­a­li­tou? V Ču­no­ve po­sta­via naj­väč­ší ry­bo­vod v Euró­pe

Aby sa Du­naj opäť pre­po­jil, ved­ci a vo­do­hos­po­dá­ri pri­pra­vu­jú me­ga­lo­man­ský pro­jekt. Na vod­nom die­le Ču­no­vo, kde mu­sia ry­by pre­ko­nať až 8‑metrové výš­ko­vé pre­vý­še­nie, sa plá­nu­je do ro­ku 2030 vy­bu­do­vať naj­väč­ší ry­bí pre­chod v Euró­pe.

Bu­de viac ako ki­lo­me­ter dl­hý a 15 met­rov ši­ro­ký, čo umož­ní aj veľ­kým prú­do­mil­ným ry­bám bez­peč­ne mig­ro­vať. Eš­te väč­šou vý­zvou však v bu­dúc­nos­ti zo­sta­ne sa­mot­né Gab­čí­ko­vo, kde hrad­ba vo­dy do­sa­hu­je mon­štru­óz­nych 20 met­rov.

Cel­ko­vo plá­nu­je čes­ko-slo­ven­ský ve­dec­ký tím v prie­be­hu najb­liž­ších ro­kov vy­pus­tiť do Du­na­ja viac ako 60-ti­síc mla­dých je­se­te­rov a pria­mo v rieč­nych in­ku­bá­to­roch ne­chať do­zrieť rov­na­ké množ­stvo ja­dier. Či sa však tie­to ma­jes­tát­ne ry­by do­ká­žu v Du­na­ji opäť roz­mno­žo­vať úpl­ne sa­mé a pri­ro­dze­ne, uká­že až roz­siah­ly vý­skum, kto­rý štar­tu­je už najb­liž­šiu jar.

(Broz, Mi­ro­slav Bo­ček, Ji­ho­čes­ká uni­ver­zi­ta, BA24)