Čis­te­nie fa­sád petr­žal­ských pa­ne­lá­kov: Pre­čo sa no­vé by­tov­ky tak rých­lo špi­nia a koľ­ko sto­jí ná­pra­va?

Za­tep­le­né pa­ne­lá­ky v mes­te sa špi­nia. Petr­žal­ský by­to­vý pod­nik sa už pý­ta ve­rej­nosť, či by ľu­dia ma­li ape­lo­vať na ich čis­te­nie. To však mô­že stáť ti­síc­ky eur. Od­bor­ní­ci však va­ru­jú, že špi­na­vá fa­sá­da mô­že spô­so­biť na po­vr­chu ško­dy, kto­rý opra­vy bu­dú stáť eš­te viac. (BA24)

Po­rov­ná­va­li fa­sá­du vy­čis­te­nej a pô­vod­nej fa­sá­dy. (PBP, Na­ša Petr­žal­ka)

Fa­sá­dy za­tep­le­ných pa­ne­lá­kov sa špi­nia: Čo ďa­lej?

By­to­vý pod­nik Petr­žal­ka ot­vo­ril v dis­kus­nej sku­pi­ne Na­ša Petr­žal­ka té­mu, kto­rá vi­zu­ál­ne trá­pi ne­jed­né­ho oby­va­te­ľa naj­väč­šie­ho slo­ven­ské­ho síd­lis­ka: „Ma­li by pod­ľa vás oby­va­te­lia viac ape­lo­vať na čis­te­nie fa­sá­dy pa­ne­lá­kov, v kto­rých ži­jú?“

Ho­ci ľu­dia v ko­men­tá­roch jed­no­hlas­ne sú­hla­sia, že petr­žal­ské pa­ne­lá­ky sú vi­di­teľ­ne zne­čis­te­né, jed­ným dy­chom do­dá­va­jú kru­tú re­a­li­tu.

„Čo tam na­ape­lu­jem, zá­le­ží to od pe­ňa­zí by­to­vé­ho do­mu. Oby­va­te­lia mož­no aj ape­lu­jú, ale keď sa do­zve­dia ce­nu, tak ich to prej­de,“ re­a­go­val tref­ne dis­ku­tu­jú­ci Pa­vol.

Po­zre­li sme sa pre­to na to, pre­čo mo­der­né fa­sá­dy tak rých­lo strá­ca­jú svoj lesk a aké hl­bo­ké vrás­ky to uro­bí fon­du opráv.

Koľ­ko sto­jí čis­te­nie 8‑poschodového pa­ne­lá­ku?

Ce­na pro­fe­si­onál­ne­ho čis­te­nia by­to­vé­ho do­mu zá­vi­sí od stup­ňa zne­čis­te­nia a zvo­le­nej tech­no­ló­gie (či sa čis­tí z plo­šín, le­še­nia, ale­bo po­mo­cou ho­ro­le­zec­kej tech­ni­ky). Na tr­hu sa ce­ny bež­ne po­hy­bu­jú v roz­me­dzí od 4 € do 9 € za me­ter štvor­co­vý.

Pri prie­mer­nom 8‑poschodovom pa­ne­lá­ku s jed­ným či dvo­ma vchod­mi (kde sa plo­cha fa­sá­dy mô­že po­ľah­ky vy­špl­hať na 1 500 až 2 500 m²) sa fi­nál­na su­ma za kom­plet­né umy­tie a ap­li­ká­ciu ochran­né­ho ná­te­ru po­hy­bu­je na úrov­ni 6 000 € až 15 000 €.

Pre by­to­vé do­my, kto­ré eš­te stá­le splá­ca­jú stá­ti­sí­co­vé úve­ry za za­tep­le­nie, je to čas­to ne­únos­ná po­lož­ka.

Pre­čo sa no­vé fa­sá­dy tak rých­lo špi­nia?

Mno­hí sa pý­ta­jú, ako je mož­né, že sta­rý si­vý be­tón vy­dr­žal de­ká­dy re­la­tív­ne čis­tý, no no­vé za­tep­le­né fa­sá­dy sčer­ne­jú ale­bo zo­ze­le­ne­jú už po 5 až 10 ro­koch. Dô­vo­dy sú čis­to fy­zi­kál­ne a bio­lo­gic­ké:

• Te­pel­ná izo­lá­cia (efekt ter­mos­ky): Po­lys­ty­rén ale­bo mi­ne­rál­na vl­na do­ko­na­le izo­lu­jú tep­lo vo vnút­ri by­tov. Vý­sled­kom však je, že von­kaj­šia ten­ká vrstva omiet­ky zo­stá­va chlad­ná. Na je­seň a v zi­me sa na nej kvô­li tep­lot­ným roz­die­lom ma­sív­ne zrá­ža vzduš­ná vlh­kosť.
• Ide­ál­na mik­ro­klí­ma pre ria­sy a ples­ne: Per­ma­nen­tne vlh­ká omiet­ka v kom­bi­ná­cii so se­ver­nou (tie­nis­tou) stra­nou do­mu vy­tvá­ra do­ko­na­lé pro­stre­die pre ži­vot mik­ro­or­ga­niz­mov. Čier­ny a ze­le­ný po­vlak na pa­ne­lá­koch nie je len prach z áut, ale ži­vá bio­ma­sa (ria­sy a ples­ne).

Po­moh­li by úpl­ne hlad­ké ma­te­riá­ly?

Štruk­tú­ra omiet­ky hrá kľú­čo­vú ro­lu. Väč­ši­na pa­ne­lá­kov sa do­kon­ču­je tzv. ry­ho­va­nou ale­bo hla­de­nou omiet­kou so zrni­tos­ťou (na­pr. 1,5 až 2 mm). Ten­to drs­ný po­vrch vy­tvá­ra mik­ro-prie­hl­bi­ny, v kto­rých sa ľah­ko dr­ží prach, peľ a spó­ry ples­ní. Daž­ďo­vá vo­da ich od­tiaľ ne­do­ká­že splách­nuť.

Ak by bo­la fa­sá­da úpl­ne hlad­ká, špi­na by stiek­la ove­ľa ľah­šie. Prob­lém je však tech­no­lo­gic­ký:

1. Es­te­ti­ka: Spra­viť na ob­rov­skej plo­che pa­ne­lá­ku do­ko­na­le hlad­kú ste­nu bez vi­di­teľ­ných ne­rov­nos­tí a spo­jov je sta­veb­ne tak­mer ne­mož­né. Drs­ná štruk­tú­ra omiet­ky vi­zu­ál­ne mas­ku­je drob­né vl­no­bi­tia po­lys­ty­ré­nu.
2. Trh­li­ny: Hlad­ké fa­sá­dy sú ná­chyl­nej­šie na mik­ro­trh­li­ny vply­vom sl­neč­né­ho žia­re­nia a strie­da­nia tep­lôt.

Rie­še­nie exis­tu­je, ale sto­jí viac

Aby fa­sá­da vy­dr­ža­la dl­h­šie, ne­pou­ží­va­jú sa hlad­ké ma­te­riá­ly, ale mo­der­né sa­mo­čia­ce omiet­ky (na­pr. na bá­ze si­li­kó­nu ale­bo s na­no­tech­no­ló­gi­ou). Tie­to ma­te­riá­ly vy­uží­va­jú tzv. efekt lo­to­so­vé­ho kve­tu – po­vrch je hyd­ro­fób­ny (od­pu­dzu­je vo­du), tak­že pa­da­jú­ce kvap­ky daž­ďa do se­ba na­ba­lia prach a fa­sá­du pri­ro­dze­ne umy­jú. Ob­sa­hu­jú tiež účin­né bio­cí­dy, kto­ré brá­nia ras­tu rias.

Zdru­že­nia vlast­ní­kov by­tov však pri za­tep­ľo­va­ní čas­to hľa­dia na kaž­dé euro a zvo­lia naj­lac­nej­šiu ak­ry­lá­to­vú omiet­ku, kto­rá or­ga­nic­ké zne­čis­te­nie do­slo­va pri­ťa­hu­je.

Čis­te­nie nie je lu­xus, ale pre­dĺže­nie ži­vot­nos­ti

Od­bor­ní­ci va­ru­jú, že ig­no­ro­va­nie špi­na­vej fa­sá­dy sa mô­že vy­pom­stiť. Ria­sy a ples­ne to­tiž ča­som na­rú­ša­jú štruk­tú­ru omiet­ky, do kto­rej za­čne za­te­kať, čo mô­že ne­ná­vrat­ne po­ško­diť sa­mot­nú izo­lač­nú vrstvu.

Ape­lo­vať na čis­te­nie sa pre­to z dl­ho­do­bé­ho hľa­dis­ka opla­tí, ho­ci fond opráv to za­bo­lí.

(Na­ša Petr­žal­ka, By­to­vý pod­nik Petr­žal­ka, Ge­mi­ny, BA24)