Boj o zá­chra­nu ba­ro­ko­vé­ho kle­no­tu: Sta­rá fa­ra v La­ma­či mie­ri me­dzi ná­rod­né kul­túr­ne pa­miat­ky

Bo­ju­jú o zá­pis. His­to­ric­ké­mu jad­ru bra­ti­slav­ské­ho La­ma­ča svi­tá ná­dej na zá­chra­nu jed­né­ho z je­ho po­sled­ných au­ten­tic­kých sved­kov mi­nu­los­ti. Mest­ský ústav ochra­ny pa­mia­tok v Bra­ti­sla­ve ozná­mil, že 26. má­ja 2026 sa ofi­ciál­ne za­ča­lo správ­ne ko­na­nie o vy­hlá­se­ní Sta­rej fa­ry v La­ma­či za ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku (NKP). Ten­to krok pri­chá­dza v ho­di­ne dva­nás­tej, keď­že pod­ľa me­dia­li­zo­va­ných in­for­má­cií bo­la exis­ten­cia tej­to vzác­nej stav­by za­me­ra­nej na Vran­čo­vi­čo­vej uli­ci 58 váž­ne ohro­ze­ná. (MÚOP)





Je pa­mä­ti­hod­nos­ťou met­ro­po­ly


Ob­jekt, kto­rý sa na­chá­dza se­ve­ro­vý­chod­ne od far­ské­ho Kos­to­la sv. Mar­gi­ty, je od ro­ku 2024 za­pí­sa­ný ako evi­do­va­ná pa­mä­ti­hod­nosť mes­ta Bra­ti­sla­vy.

Od­bor­ný pod­klad pre jej za­ra­de­nie me­dzi štá­tom chrá­ne­né pa­miat­ky vy­pra­co­val Kraj­ský pa­miat­ko­vý úrad (KPÚ) Bra­ti­sla­va v za­stú­pe­ní Mgr. Na­tá­lie Fe­ru­so­vej, a to v úz­kej spo­lu­prá­ci s Ing. arch. Pat­ri­kom Ba­xom z MÚOP.





Od pod­dan­skej ob­ce po fran­cúz­sky po­žiar


La­mač bol v mi­nu­los­ti pod­dan­skou ob­cou mes­ta Pre­špo­rok, pri­čom sa­mot­né mes­to nad ta­moj­šou far­nos­ťou vy­ko­ná­va­lo takz­va­né pat­ro­nát­ne prá­vo. Pr­vá ne­pria­ma pí­som­ná zmien­ka o la­mačs­kej fa­re po­chá­dza už z ká­no­nic­kej vi­zi­tá­cie z ro­ku 1634, ke­dy vi­zi­tá­tor spo­mí­nal ka­men­nú bu­do­vu v de­z­olát­nom sta­ve.

Sú­čas­ná stav­ba ne­sie vý­raz­né ba­ro­ko­vé prv­ky. Ar­chív­ne za­me­ra­nie z 2. po­lo­vi­ce 80. ro­kov 18. sto­ro­čia zo­bra­zu­je fa­ru vo viac-me­nej dneš­nej po­do­be.

  • Po­žiar v ro­ku 1811: Čier­nym pís­mom sa do his­tó­rie ob­jek­tu za­pí­sal 30. au­gust 1811, ke­dy fa­ru za­sia­hol ni­či­vý po­žiar, kto­rý údaj­ne spô­so­bi­lo fran­cúz­ske voj­sko ope­ru­jú­ce v oko­lí Bra­ti­sla­vy.
  • Pre­ži­la oko­li­tú mo­der­ni­zá­ciu: Kým su­sed­ný pô­vod­ný kos­tol na­hra­di­la na pre­lo­me 40. a 50. ro­kov 20. sto­ro­čia no­vo­stav­ba pod­ľa pro­jek­tu ar­chi­tek­ta Mi­cha­la Mi­la­na Har­min­ca a kon­com 90. ro­kov pri­bud­la hneď ved­ľa aj no­vá bu­do­va fa­ry s pas­to­rač­ným cen­trom, ba­ro­ko­vý dom­ček ne­priaz­ni osu­du odo­lal.




Ar­chi­tek­to­nic­ký pro­fil: Čier­na ku­chy­ňa a dve­sto­roč­né de­tai­ly


Sta­rá fa­ra pred­sta­vu­je jed­no­pod­laž­ný, čias­toč­ne pod­piv­ni­če­ný ob­jekt s ob­dĺž­ni­ko­vým pô­do­ry­som a sed­lo­vou stre­chou. Z ar­chi­tek­to­nic­ké­ho hľa­dis­ka ukrý­va hneď nie­koľ­ko uni­ká­tov, kto­ré do­ku­men­tu­jú re­me­sel­nú zruč­nosť na­šich pred­kov:

  • Klen­by s lu­ne­ta­mi: Su­te­rén a dve miest­nos­ti na prí­ze­mí sú za­kle­nu­té his­to­ric­ky cen­ný­mi va­le­ný­mi klen­ba­mi s lu­ne­ta­mi.
  • Po­zos­tat­ky čier­nej ku­chy­ne: Jed­na z kle­nu­tých miest­nos­tí bo­la v mi­nu­los­ti pre­de­le­ná prieč­kou a slú­ži­la ako tzv. čier­na ku­chy­ňa. Sta­ré plá­ny tu jas­ne za­chy­tá­va­jú mu­ro­va­ný spo­rák a trám, na kto­rom spo­čí­va­la časť ot­vo­re­né­ho ko­mí­na.
  • Au­ten­tic­ké prv­ky z 18. sto­ro­čia: V pod­kro­ví, kto­ré v mi­nu­los­ti ne­bez­peč­ne slú­ži­lo ako sklad zrna, sa za­cho­val streš­ný vi­kier, kto­ré­ho vý­plň ot­vo­ru po­chá­dza prav­de­po­dob­ne z kon­ca 18. sto­ro­čia. V in­te­ri­é­ri na­vy­še do­dnes náj­de­me dve­re s do­bo­vým re­me­sel­ným de­tai­lom – pô­vod­ným pri­ťa­ho­va­cím gom­bí­kom z rov­na­ké­ho ob­do­bia.
  • His­to­ric­ká stud­ňa: Z pô­vod­né­ho hos­po­dár­ske­ho zá­ze­mia fa­ry (maš­ta­le, mu­ro­va­ná brá­na, scho­dis­ko) sa do­dnes za­cho­va­la funkč­ná stud­ňa na dvo­re, ho­ci jej na­dzem­nú časť mo­men­tál­ne hyz­dia ne­vhod­né mo­der­né zá­sa­hy.





Úpa­dok a plá­ny na asa­ná­ciu za so­cia­liz­mu


Pa­miat­ko­vé zá­pi­sy z dru­hej po­lo­vi­ce 20. sto­ro­čia uka­zu­jú, ako sa stav bu­do­vy po­stup­ne zhor­šo­val a štát­na moc sa k nej otá­ča­la chrb­tom. Kým v ro­ku 1971 vi­zi­tá­cia uvá­dza­la, že bu­do­va je sí­ce 250 ro­kov sta­rá, ale vzor­ne a čis­to udr­žia­va­ná, s ma­sív­nou vý­stav­bou oko­li­tých síd­lisk v Bra­ti­sla­ve pre­sta­la ka­pa­cit­ne aj tech­nic­ky vy­ho­vo­vať.

V ro­ku 1981 bol stav kro­vu a stre­chy ozna­če­ný za ha­va­rij­ný a fa­ra sa ocit­la v asa­nač­nom pás­me. Na kon­ci 80. ro­kov far­nosť pre vy­so­ké eko­no­mic­ké ná­kla­dy na údrž­bu re­ál­ne plá­no­va­la sta­rú fa­ru zbú­rať (asa­no­vať) a na­hra­diť ju no­vou. Na­koľ­ko sa však vte­daj­šie­mu re­ži­mu ne­po­da­ri­lo za­bez­pe­čiť sta­veb­né po­vo­le­nie, správ­ca far­nos­ti v zá­ve­re so­cia­liz­mu po­žia­dal ná­rod­ný vý­bor as­poň o po­vo­le­nie na zá­klad­nú opra­vu stre­chy a fa­sá­dy v hod­no­te 80-ti­síc ko­rún čes­ko­slo­ven­ských.

„Je­den z po­sled­ných sved­kov sta­ré­ho La­ma­ča, dis­po­nu­jú­ci po­čet­ný­mi hod­not­ný­mi his­to­ric­ký­mi sta­veb­ný­mi kon­štruk­cia­mi a re­me­sel­ný­mi de­tail­mi, sa za­cho­val na­priek rôz­nym pe­ri­pe­tiám. Sí­ce v tom­to ča­se ne­má vy­uži­tie a po­tre­bu­je ob­no­vu, ale je­ho sta­veb­no-tech­nic­ký stav nie je ob­zvlášť zlý,“ uvied­li od­bor­ní­ci v sta­no­vis­ku v Evi­denč­nom lis­te pa­mä­ti­hod­nos­ti.

Prá­ve pre­bie­ha­jú­ce správ­ne ko­na­nie o vy­hlá­se­ní za ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku by ma­lo sta­ré­mu ba­ro­ko­vé­mu ob­jek­tu po­skyt­núť de­fi­ni­tív­nu práv­nu ochra­nu pred zbú­ra­ním. Pre La­mač by to zna­me­na­lo zá­chra­nu his­to­ric­ké­ho ko­tev­né­ho bo­du, kto­rý mô­že po cit­li­vej re­kon­štruk­cii opäť slú­žiť ko­mu­ni­te.




(MÚOP, BA24)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *