Dobrý skutok narazil na prekážky. Dojímavý, no zároveň alarmujúci príbeh so šťastným koncom preletel sociálnymi sieťami. Tatiana Šándorová so svojou dcérou zachránili bezbranné mláďa ďatľa, ktoré vypadlo z hniezda a zmestilo sa do dlane. Hoci sa malý pacient už zotavuje v záchrannej stanici, cesta k jeho prežitiu odhalila hlboké systémové zlyhanie štátnych orgánov a obrovský chaos pri nahlasovaní chránených živočíchov. Celý incident opäť ukázal, že namiesto platených úradníkov musia v teréne zasahovať bežní občania. (BA24)
.avif)
Keď sa šľachetný zámer zmení na boj
Dráma sa začala v Pezinku, kde známa pani Tatiany našla pod stromom vypadnuté vtáča. Keďže ho rodičia neustále odmietali a v okolí hrozilo nebezpečenstvo od mačiek a psov, rozhodla sa konať.
To, čo nasledovalo, však pripomínalo byrokratické peklo:
- Veterinári okamžite vyhlásili, že nemajú kapacity.
- Štátna ochrana prírody (ŠOP) Malé Karpaty nálezkyňu odbila s tým, aby vtáča nechala pod stromom, že také malé zviera si do opatery nikto nevezme, lebo ho treba príliš často dokrmovať.
- Následne operátor zo ŠOP presmeroval zúfalú ženu na veterinára až do Brezovej pod Bradlom, hoci záchranná stanica v Borinke bola geograficky omnoho bližšie.
Mladá žena bez auta prebdela noc, uložila ďatlíka do krabice s handričkou, zázrakom ho napojila a čakala najhoršie. Vtáča prežilo, no ráno o siedmej hodine namiesto akčného prístupu štátnych ochranárov prišiel len unavený telefonát pracovníka ŠOP: „Vy na tom odvoze ešte trváte?“
V tom momente zasiahla Tatiana Šándorová s dcérou. Zmenili plány, sadli do auta a zohrali úlohu „štátnej výjazdovej skupiny“. Malého ďatľa osobne odviezli do chovnej stanice v Borinke.
„Všetky tri sme boli dojaté, keď si ho preberali,“ opisuje Tatiana moment, kedy pani zo stanice zostala v šoku, že laickú nálezkyňu nikto z kompetentných ani len nepoučil, ako má vtáča cez noc nakŕmiť.
Web znesie veľa, realita v regióne kríva
Oficiálne vládne portály pritom prezentujú bezchybný servis. Štátna ochrana prírody SR na svojom webe explicitne vyzýva občanov, aby v prípade nálezu hendikepovaného živočícha kontaktovali priamo záchranné zariadenia cez interaktívnu mapu. Web sľubuje, že „stanica svoju činnosť vykonáva nepretržite a na miesto nálezu vyšle výjazdovú skupinu, ktorá zabezpečí odvoz a starostlivosť.“
„Kecy, zbytočné slová a webový priestor. Takto v tejto časti krajiny funguje ochrana prírody,“ konštatuje rozhorčene Tatiana s tým, že reálnou výjazdovou skupinou museli byť ony dve.
Do diskusie sa zapojila aj samotná pracovníčka zo stanice v Brezovej pod Bradlom Aďa Cíbik Hološková, ktorá poodhalila smutné zákulisie: „Na celú stanicu je u nás jeden človek, ostatní členovia rodiny sú dobrovoľníci. Je vrchol sezóny, telefóny nevypíname, ale naozaj sa nedá vždy zdvihnúť. Jeden človek robí 24/7 celý rok za smiešny plat. Fungovanie záchrany zvierat nikdy nemalo systém, vždy sa to len plátalo. Čakáme na lepšie politické časy.“
Podľa organizácie Záchrana chránených zvierat je situácia kritická aj preto, že štátni ochranári často zvážajú všetko na jedno miesto a preťažené kapacity zachraňujú už len tri kľúčové body: Borinka, Brezová a Zázrivá.
Manuál pre Bratislavu a okolie: Koho vlastne volať?
Prípad malého ďatľa vyvolal medzi ľuďmi otázky, ako majú správne postupovať, aby neskončili v rovnakom chaose. Podľa doterajších usmernení pre bratislavský región a mestské časti (ako napríklad Podunajské Biskupice) sa kompetencie prísne delia podľa druhu zvieraťa:
| Typ zvieraťa | Koho kontaktovať | Postup a kompetencie |
| Spoločenské a voľne žijúce psy, mačky, holuby, hlodavce | Mestská polícia (159) | Nahlásite druh a miesto, polícia kontaktuje Slobodu zvierat, ktorá zasiahne. |
| Chránené živočíchy vtáctvo, ježkovia, bobry, európsky významné druhy | Linka 112 alebo Správa CHKO Dunajské luhy (02÷642 839 82, 0903 298 333) | Nahlasujú sa zranené, choré či uviaznuté jedince. Policajnej zložke 159 tieto druhy nepatria. |
| Poľovná zver líšky, diviaky, srny) | Tiesňová linka 112 | Polícia vyrozumie poľovníkov z príslušného revíru. |
Teória vs. prax: Prípad uviaznutej líšky
Ako sme už v minulosti na portáli BA24 informovali, ani tento oficiálny systém nie je nepriestrelný. V praxi sme zaznamenali prípady, kedy poľovníci z príslušného revíru k uviaznutej líške odmietli prísť a ochranári a policajti zostali so zvieracím problémom opäť osamotený.
Príbeh malého ďatľa, ktorý podľa najnovších správ v Borinke úspešne bojuje o život a darí sa mu dobre, tak zostáva mementom. Ukazuje, že kým sa systém v réžii ministerstva životného prostredia nespamätá a nezačne reálne financovať záchranné stanice, osud slovenskej fauny bude naďalej visieť na ochote, empatii a benzíne náhodných okoloidúcich.
Kto vlastne zachraňuje zvieratá v Borinke?
Záchranná stanica v Borinke, ktorú prevádzkuje občianske združenie Návrat do divočiny, funguje už od roku 2016. Jej hlavným poslaním je záchrana, liečba a rehabilitácia zranených, zoslabnutých či osirelých voľne žijúcich zvierat s jediným cieľom – vrátiť ich vyliečené späť do voľnej prírody.
Od svojho vzniku dodnes tu ochranári s láskou prijali a ošetrili už vyše 3 400 živočíchov, ktorým poskytujú kompletnú veterinárnu starostlivosť. Okrem samotnej prvej pomoci v teréne sa združenie aktívne podieľa na zachovaní biodiverzity na Slovensku a venuje sa aj mimoriadne dôležitému environmentálnemu vzdelávaniu a osvete.
Príbeh malého ďatľa je len kvapkou v mori ich každodennej obetavej práce, ktorá často závisí od podpory verejnosti.
(Tatiana Šándorová, Záchranná stanica Borinka, Podunajské Biskupice, BA24)


Pridaj komentár