Prí­beh o zá­chra­ne ďat­lí­ka od­ha­lil kru­tú re­a­li­tu: Ochra­na prí­ro­dy na pa­pie­ri fun­gu­je, v pra­xi ju sup­lu­jú dob­ro­voľ­ní­ci

Dob­rý sku­tok na­ra­zil na pre­káž­ky. Do­jí­ma­vý, no zá­ro­veň alar­mu­jú­ci prí­beh so šťast­ným kon­com pre­le­tel so­ciál­ny­mi sie­ťa­mi. Ta­tia­na Šán­do­ro­vá so svo­jou dcé­rou za­chrá­ni­li bez­bran­né mlá­ďa ďat­ľa, kto­ré vy­pad­lo z hniez­da a zmes­ti­lo sa do dla­ne. Ho­ci sa ma­lý pa­cient už zo­ta­vu­je v zá­chran­nej sta­ni­ci, ces­ta k je­ho pre­ži­tiu od­ha­li­la hl­bo­ké sys­té­mo­vé zly­ha­nie štát­nych or­gá­nov a ob­rov­ský cha­os pri na­hla­so­va­ní chrá­ne­ných ži­vo­čí­chov. Ce­lý in­ci­dent opäť uká­zal, že na­mies­to pla­te­ných úrad­ní­kov mu­sia v te­ré­ne za­sa­ho­vať bež­ní ob­ča­nia. (BA24)

Keď sa šľa­chet­ný zá­mer zme­ní na boj

Drá­ma sa za­ča­la v Pe­zin­ku, kde zná­ma pa­ni Ta­tia­ny na­šla pod stro­mom vy­pad­nu­té vtá­ča. Keď­že ho ro­di­čia ne­us­tá­le od­mie­ta­li a v oko­lí hro­zi­lo ne­bez­pe­čen­stvo od ma­čiek a psov, roz­hod­la sa ko­nať.

To, čo na­sle­do­va­lo, však pri­po­mí­na­lo by­rok­ra­tic­ké pek­lo:

• Ve­te­ri­ná­ri okam­ži­te vy­hlá­si­li, že ne­ma­jú ka­pa­ci­ty.
• Štát­na ochra­na prí­ro­dy (ŠOP) Ma­lé Kar­pa­ty ná­lez­ky­ňu od­bi­la s tým, aby vtá­ča ne­cha­la pod stro­mom, že ta­ké ma­lé zvie­ra si do opa­te­ry ni­kto ne­vez­me, le­bo ho tre­ba prí­liš čas­to do­kr­mo­vať.
• Ná­sled­ne ope­rá­tor zo ŠOP pre­sme­ro­val zú­fa­lú že­nu na ve­te­ri­ná­ra až do Bre­zo­vej pod Brad­lom, ho­ci zá­chran­ná sta­ni­ca v Bo­rin­ke bo­la geo­gra­fic­ky omno­ho bliž­šie.

Mla­dá že­na bez au­ta pre­bde­la noc, ulo­ži­la ďat­lí­ka do kra­bi­ce s han­drič­kou, zá­zra­kom ho na­po­ji­la a ča­ka­la naj­hor­šie. Vtá­ča pre­ži­lo, no rá­no o sied­mej ho­di­ne na­mies­to akč­né­ho prí­stu­pu štát­nych ochra­ná­rov pri­šiel len una­ve­ný te­le­fo­nát pra­cov­ní­ka ŠOP: „Vy na tom od­vo­ze eš­te tr­vá­te?“

V tom mo­men­te za­siah­la Ta­tia­na Šán­do­ro­vá s dcé­rou. Zme­ni­li plá­ny, sad­li do au­ta a zo­hra­li úlo­hu „štát­nej vý­jaz­do­vej sku­pi­ny“. Ma­lé­ho ďat­ľa osob­ne od­viez­li do chov­nej sta­ni­ce v Bo­rin­ke.

„Všet­ky tri sme bo­li do­ja­té, keď si ho pre­be­ra­li,“ opi­su­je Ta­tia­na mo­ment, ke­dy pa­ni zo sta­ni­ce zo­sta­la v šo­ku, že laic­kú ná­lez­ky­ňu ni­kto z kom­pe­tent­ných ani len ne­pou­čil, ako má vtá­ča cez noc na­kŕ­miť.

Web zne­sie ve­ľa, re­a­li­ta v re­gi­ó­ne krí­va

Ofi­ciál­ne vlád­ne por­tá­ly pri­tom pre­zen­tu­jú bez­chyb­ný ser­vis. Štát­na ochra­na prí­ro­dy SR na svo­jom we­be ex­pli­cit­ne vy­zý­va ob­ča­nov, aby v prí­pa­de ná­le­zu hen­di­ke­po­va­né­ho ži­vo­čí­cha kon­tak­to­va­li pria­mo zá­chran­né za­ria­de­nia cez in­te­rak­tív­nu ma­pu. Web sľu­bu­je, že „sta­ni­ca svo­ju čin­nosť vy­ko­ná­va ne­pretr­ži­te a na mies­to ná­le­zu vy­šle vý­jaz­do­vú sku­pi­nu, kto­rá za­bez­pe­čí od­voz a sta­rost­li­vosť.“

„Ke­cy, zby­toč­né slo­vá a we­bo­vý pries­tor. Tak­to v tej­to čas­ti kra­ji­ny fun­gu­je ochra­na prí­ro­dy,“ kon­šta­tu­je roz­hor­če­ne Ta­tia­na s tým, že re­ál­nou vý­jaz­do­vou sku­pi­nou mu­se­li byť ony dve.

Do dis­ku­sie sa za­po­ji­la aj sa­mot­ná pra­cov­níč­ka zo sta­ni­ce v Bre­zo­vej pod Brad­lom Aďa Cí­bik Ho­loš­ko­vá, kto­rá po­od­ha­li­la smut­né zá­ku­li­sie: „Na ce­lú sta­ni­cu je u nás je­den člo­vek, os­tat­ní čle­no­via ro­di­ny sú dob­ro­voľ­ní­ci. Je vr­chol se­zó­ny, te­le­fó­ny ne­vy­pí­na­me, ale na­ozaj sa ne­dá vždy zdvi­hnúť. Je­den člo­vek ro­bí 24/7 ce­lý rok za smieš­ny plat. Fun­go­va­nie zá­chra­ny zvie­rat ni­kdy ne­ma­lo sys­tém, vždy sa to len plá­ta­lo. Ča­ká­me na lep­šie po­li­tic­ké ča­sy.“

Pod­ľa or­ga­ni­zá­cie Zá­chra­na chrá­ne­ných zvie­rat je si­tu­ácia kri­tic­ká aj pre­to, že štát­ni ochra­ná­ri čas­to zvá­ža­jú všet­ko na jed­no mies­to a pre­ťa­že­né ka­pa­ci­ty za­chra­ňu­jú už len tri kľú­čo­vé bo­dy: Bo­rin­ka, Bre­zo­vá a Zá­zri­vá.

Ma­nu­ál pre Bra­ti­sla­vu a oko­lie: Ko­ho vlast­ne vo­lať?

Prí­pad ma­lé­ho ďat­ľa vy­vo­lal me­dzi ľuď­mi otáz­ky, ako ma­jú správ­ne po­stu­po­vať, aby ne­skon­či­li v rov­na­kom cha­ose. Pod­ľa do­te­raj­ších usmer­ne­ní pre bra­ti­slav­ský re­gi­ón a mest­ské čas­ti (ako na­prí­klad Po­du­naj­ské Bis­ku­pi­ce) sa kom­pe­ten­cie prí­sne de­lia pod­ľa dru­hu zvie­ra­ťa:

Te­ória vs. prax: Prí­pad uviaz­nu­tej líš­ky

Ako sme už v mi­nu­los­ti na por­tá­li BA24 in­for­mo­va­li, ani ten­to ofi­ciál­ny sys­tém nie je ne­prie­strel­ný. V pra­xi sme za­zna­me­na­li prí­pa­dy, ke­dy po­ľov­ní­ci z prí­sluš­né­ho re­ví­ru k uviaz­nu­tej líš­ke od­miet­li prí­sť a ochra­ná­ri a po­li­caj­ti zo­sta­li so zvie­ra­cím prob­lé­mom opäť osa­mo­te­ný.

Prí­beh ma­lé­ho ďat­ľa, kto­rý pod­ľa naj­nov­ších správ v Bo­rin­ke úspeš­ne bo­ju­je o ži­vot a da­rí sa mu dob­re, tak zo­stá­va me­men­tom. Uka­zu­je, že kým sa sys­tém v ré­žii mi­nis­ter­stva ži­vot­né­ho pro­stre­dia ne­spa­mä­tá a ne­zač­ne re­ál­ne fi­nan­co­vať zá­chran­né sta­ni­ce, osud slo­ven­skej fau­ny bu­de na­ďa­lej vi­sieť na ocho­te, em­pa­tii a ben­zí­ne ná­hod­ných oko­lo­idú­cich.

Kto vlast­ne za­chra­ňu­je zvie­ra­tá v Bo­rin­ke?

Zá­chran­ná sta­ni­ca v Bo­rin­ke, kto­rú pre­vádz­ku­je ob­čian­ske zdru­že­nie Ná­vrat do di­vo­či­ny, fun­gu­je už od ro­ku 2016. Jej hlav­ným po­sla­ním je zá­chra­na, lieč­ba a re­ha­bi­li­tá­cia zra­ne­ných, zo­slab­nu­tých či osi­re­lých voľ­ne ži­jú­cich zvie­rat s je­di­ným cie­ľom – vrá­tiť ich vy­lie­če­né späť do voľ­nej prí­ro­dy.

Od svoj­ho vzni­ku do­dnes tu ochra­ná­ri s lás­kou pri­ja­li a ošet­ri­li už vy­še 3 400 ži­vo­čí­chov, kto­rým po­sky­tu­jú kom­plet­nú ve­te­ri­nár­nu sta­rost­li­vosť. Ok­rem sa­mot­nej pr­vej po­mo­ci v te­ré­ne sa zdru­že­nie ak­tív­ne po­die­ľa na za­cho­va­ní bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku a ve­nu­je sa aj mi­mo­riad­ne dô­le­ži­té­mu en­vi­ron­men­tál­ne­mu vzde­lá­va­niu a os­ve­te.

Prí­beh ma­lé­ho ďat­ľa je len kvap­kou v mo­ri ich kaž­do­den­nej obe­ta­vej prá­ce, kto­rá čas­to zá­vi­sí od pod­po­ry ve­rej­nos­ti.

(Ta­tia­na Šán­do­ro­vá, Zá­chran­ná sta­ni­ca Bo­rin­ka, Po­du­naj­ské Bis­ku­pi­ce, BA24)