Hľadá sa budúca podoba prístavu. Bratislavu čaká jedna z najväčších urbanistických transformácií v jej novodobej histórii. Prvé kolo medzinárodnej súťažnej výzvy na premenu bratislavského Zimného prístavu vyvolalo vo svete nevídaný ohlas. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) prijal rekordných 123 návrhov z 33 krajín sveta. (BA24)

Dubaj na Dunaji vraj nebude. Inšpirácia môže byť inde
Ambiciózny plán štátu a mesta, inšpirovaný premenami prístavných štvrtí v Hamburgu či Kodani, má zo zanedbaného priemyselného územia spraviť modernú mestskú štvrť s nábrežnou promenádou.
Projekt však okamžite narazil na vlnu pochybností a kritiky zo strany verejnosti, ktorá sa obáva vzniku predraženého „mesta duchov“ pre vyvolených.
Prečo sa strategické územie sťahuje?
Územie Zimného prístavu s rozlohou 65 hektárov je v súčasnosti pre verejnosť úplne uzavreté a slúži najmä na prekládku materiálu z nákladných lodí. Keďže technológie sú zastarané a kapacita prístavu je využitá len na štvrtinu, Ministerstvo dopravy SR pod vedením Jozefa Ráža sa už v roku 2024 rozhodlo pre strategický krok. Nákladná lodná činnosť sa kompletne presunie do susedného bazénu Pálenisko, ktorý prejde masívnou modernizáciou.
Uvoľnený priestor v priamom dotyku s centrom mesta sa tak premení na novú štvrť so zmiešanými funkciami, parkmi, priestorom pre vodné športy a profilovou kultúrnou inštitúciou.
„V Bratislave tak môže vzniknúť dlhá nábrežná promenáda popri Dunaji, vysoko kvalitné verejné priestory s odkazom na históriu Bratislavy,“ uviedol primátor Matúš Vallo, ktorý vyzdvihol prácu MIB‑u pri príprave zadania.
Medzinárodná porota, v ktorej sedí napríklad hlavný urbanista Amsterdamu Paco Bunnik alebo Peter Gero (stál za transformáciou slávnej štvrte HafenCity v Hamburgu), vyberie do druhého kola 5 až 7 najlepších tímov. Definitívneho víťaza by sme mali spoznať v novembri 2026.
Súťaž za štvrťmilióna „o nás bez nás“? Diskutujúci žiadajú transparentnosť
Hoci vedenie mesta hovorí o transparentnom medzinárodnom úspechu, v komentároch na sociálnych sieťach okamžite vybuchla ostrá debata. Mnohým občanom prekáža, že 123 zaslaných architektonických návrhov nateraz neuvidia.
„Nelogické, aby občan nevidel návrhy, pričom z jeho daní sa skladáme na štedré odmeny za LEN návrhy, a to cez 300-tisíc eur,“ hnevá sa v diskusii Michal Babčan, ktorý navrhol spustiť petíciu za ich zverejnenie.
Primátor Matúš Vallo kritiku tlmil vysvetlením, že ide o prísne anonymnú súťaž: „V rámci 1. kola nie, keďže ide o anonymnú súťaž. Návrhy z 2. kola budú zverejnené.“ Časť verejnosti však kontrovala tým, že anonymita predsa neznamená utajenie pred ľuďmi, ktorí súťaž financujú.
Premárnená šanca na nočný život a kultúru po vzore Lisabonu
K najvýraznejším kritickým hlasom sa pridal známy bratislavský aktivista a architekt Adam Berka. Podľa neho mesto premárnilo historickú príležitosť vytvoriť unikátnu destináciu bez konfliktov s nočným kľudom, aká Bratislave zúfalo chýba.
„Územie Zimného prístavu mohlo byť lokalitou zachovávajúcou svoj industriálny charakter, destináciou, kam by sa presunula časť nočného života po vzore Lisabonu, s ateliérmi, múzeami, reštauráciami a barmi v kontakte s Dunajom s nádherným Géniom Loci,“ konštatuje Berka. Lokalitu prirovnal k slávnym záhradám vo Valencii, ktoré vznikli v starom koryte rieky.
Berka zároveň varuje pred slepou výstavbou ďalších bytov: „Všetkým je jasné, že výstavba ďalšieho bývania na takto výnimočnej lokalite nebude dostupným bývaním. Na trhu len pribudne viac luxusných a pre veľké množstvo ľudí cenovo nedostupných bytov. Mesto je posiate prázdnymi investičnými nehnuteľnosťami tohto typu. Budem držať palce, nech si aspoň fanúšikovia Eurovey prídu na svoje.“
S jeho názorom súhlasil aj Peter Lukáč, podľa ktorého novému bratislavskému „downtownu“ chýba skutočná duša, identita a iný dôvod na návštevu než čistá komercia. Na obranu mesta sa, naopak, postavil Ladislav Bari, ktorý pripomenul, že MIB organizoval pre laickú verejnosť focusový prieskum, kde občania mohli vyjadriť svoje predstavy o budúcnosti územia.
Déjà vu s planetáriom: Sľuby verzus realita
V diskusii sa objavil aj skepticizmus ohľadom toho, či štát a mesto dokážu takto gigantický projekt reálne zafinancovať, alebo skončí v zásuvke. Užívateľ Oliver Mistrik pripomenul osud bratislavského planetária, na čo primátor reagoval, že projekt je živý a bude súčasťou Zážitkového centra vedy v areáli ZOO.
Do debaty sa však zapojila Dana Spurná, ktorá upozornila na ekonomický nonsens aktuálneho plánu mesta: „Planetárium sme mohli mať ‘zadarmo’, financoval by ho developer (Cresco). Výmena za dva realizačné projekty a biankozmenku v súhrnnej cene cca 8,5 milióna bola finančne nezmyselná. Len súťaž a nový projekt sa odhadli na takmer milión eur a realizácia na 12 miliónov.“
Zároveň dodala, že podľa ministerstva školstva je realizácia plánovaná na roky 2028/2029 a bude plne závisieť od budúcich možností štátneho rozpočtu. „Takže ak to pôjde do stratena, magistrát bude mať vždy výhovorku, že za to môže aktuálna vláda,“ uzavrela Spurná.
Čo prinesie budúcnosť?
Kým pesimisti predpovedajú, že v prístave vznikne len ďalší chladný „River Park alebo Eurovea“ pre úzku skupinu bohatých ľudí, ministerstvo dopravy a magistrát veria, že silná medzinárodná porota vybuduje štvrť, na ktorú bude Bratislava hrdá.
Prvým reálnym testom dôvery bude jeseň, kedy verejnosť konečne uvidí finálne projekty, ktoré postúpili do úzkeho výberu.
(Matúš Vallo, MIB, Jozef Ráž, BA24)


Pridaj komentár