Smú­tok v ho­ke­jo­vom sve­te: Zo­mrel Mi­lan Ku­že­la, le­gen­dár­ny ka­pi­tán maj­strov­ské­ho Slo­va­na a šam­pi­ón z ro­ku 1972

Opúš­ťa nás le­gen­da. Slo­ven­ský ho­kej za­sia­hol hl­bo­ký smú­tok. Vo štvr­tok 28. má­ja 2026 zo­mrel v Bra­ti­sla­ve vo ve­ku 80 ro­kov Mi­lan Ku­že­la, je­den z naj­lep­ších a naj­tvr­d­ších ob­ran­cov na­šej his­tó­rie. Člen Sie­ne slá­vy slo­ven­ské­ho ho­ke­ja sa do sŕdc fa­nú­ši­kov za­pí­sal naj­mä ako ka­pi­tán, kto­rý v ro­ku 1979 pri­vie­dol Slo­van Bra­ti­sla­va k his­to­ric­ky pr­vé­mu fe­de­rál­ne­mu ti­tu­lu. Na me­dzi­ná­rod­nej scé­ne do­sia­hol vr­chol v ro­ku 1972, keď v Pra­he vy­bo­jo­val ti­tul maj­stra sve­ta. (BA24)

Chla­pec zo šta­di­ó­na, z kto­ré­ho vy­rás­tol sve­to­vý za­dák

Mi­lan Ku­že­la, ro­dák z Bra­ti­sla­vy (nar. 27. ap­rí­la 1946), bol s ho­ke­jom pre­po­je­ný od út­le­ho det­stva. Vy­ras­tal pria­mo na zim­nom šta­di­ó­ne na Te­hel­nom po­li, kde je­ho otec pra­co­val ako ľa­dár. Je­ho ob­rov­ský ta­lent ob­ja­vil le­gen­dár­ny tré­ner Mi­chal Po­ló­ni.

Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Ku­že­la za­čí­nal svo­ju ka­ri­é­ru ako útoč­ník. Ob­ran­cu z ne­ho uro­bil až zá­skok za zra­ne­né­ho spo­lu­hrá­ča na ju­ni­or­skom tur­na­ji vo Švaj­čiar­sku, po kto­rom už na tom­to po­ste zo­stal na­trva­lo.

Vy­ni­kal ne­kom­pro­mis­nou tvrdo­s­ťou, no zá­ro­veň skve­lou prá­cou s pu­kom a ho­ke­jo­vým mys­le­ním, vďa­ka čo­mu pat­ril v 70. ro­koch k ab­so­lút­nej sve­to­vej ob­ran­nej špič­ke.

Ka­pi­tán his­to­ric­ké­ho úspe­chu „be­la­sých“

Ku­že­la bol ste­les­ne­ním ver­nos­ti bra­ti­slav­ské­mu Slo­va­nu, v kto­rom od­krú­til 16 se­zón. Vo fe­de­rál­nej li­ge odo­hral úc­ty­hod­ných 532 zá­pa­sov, v kto­rých ako ob­ran­ca na­strie­ľal 62 gó­lov. Na ľa­de vy­tvo­ril le­gen­dár­nu a obá­va­nú ob­ran­nú dvo­j­icu s Ru­dol­fom Tajc­ná­rom.

Je­ho naj­sláv­nej­ší klu­bo­vý mo­ment pri­šiel v se­zó­ne 1978/1979. Ako ka­pi­tán pri­vie­dol „be­la­sých“ k ti­tu­lu maj­strov Čes­ko-Slo­ven­ska, čím Slo­van ako vô­bec pr­vý slo­ven­ský klub pre­lo­mil do­vte­daj­šiu čes­kú do­mi­nan­ciu a spl­nil sen ge­ne­rá­ciám bra­ti­slav­ských fa­nú­ši­kov.

Me­dai­ly z MS a stop­ka v re­pre­zen­tá­cii pre uda­nie

V sil­nej kon­ku­ren­cii vte­daj­šie­ho čes­ko-slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho tí­mu odo­hral Ku­že­la 86 zá­pa­sov a stre­lil 5 gó­lov. Pred­sta­vil sa na šty­roch sve­to­vých šam­pi­oná­toch a z kaž­dé­ho si od­nie­sol cen­ný kov:

• Zla­to: MS 1972 v Pra­he
• Strieb­ro: MS 1974 v Hel­sin­kách a MS 1979 v Mos­kve
• Bronz: MS 1973 v Mos­kve

Je­ho re­pre­zen­tač­nú ka­ri­é­ru však spre­vá­dza­li aj ne­prá­vos­ti zo stra­ny vte­daj­šie­ho re­ži­mu. V ro­ku 1972 pri­šiel o účasť na ZOH v Sap­po­re kvô­li li­go­vé­mu tres­tu, kto­rý sám po­va­žo­val za ten­denč­ný. Eš­te tvr­d­šia ra­na priš­la po MS 1974.

Kvô­li ne­škod­né­mu roz­ho­vo­ru so spo­lu­hráč­mi Vác­la­vom Ne­do­man­ským a Ji­řím Koch­tom o ži­vo­te v za­hra­ni­čí ho nie­kto udal, že plá­nu­je emig­ro­vať. Ho­ci to ne­bo­la prav­da, Ku­že­la bol z ná­rod­né­ho tí­mu z po­li­tic­kých dô­vo­dov na dl­hé ro­ky vy­ra­de­ný a vrá­til sa doň až po zis­ku klu­bo­vé­ho ti­tu­lu v ro­ku 1979.

Ži­vot po hráčs­kej ka­ri­é­re

Hráčs­ku ka­ri­é­ru de­fi­ni­tív­ne uzav­rel v ro­ku 1982 po krát­kom pô­so­be­ní vo Zvo­le­ne a ná­sled­nom ná­vra­te do Slo­va­na. Ho­ke­ju však zo­stal ver­ný ako tré­ner. Pô­so­bil ako hra­jú­ci tré­ner v No­vých Zám­koch, Pieš­ťa­noch a v ne­mec­kom Bur­gau. Tré­ner­ské skú­se­nos­ti odo­vzdá­val aj vo Švaj­čiar­sku, Ta­lian­sku a pri do­ras­te bra­ti­slav­ských klu­bov Slo­van a Da­nu­bia.

V ro­ku 2004 bol Mi­lan Ku­že­la za­slú­že­ne uve­de­ný do Sie­ne slá­vy slo­ven­ské­ho ho­ke­ja po­čas osláv 75. vý­ro­čia or­ga­ni­zo­va­né­ho ho­ke­ja na Slo­ven­sku.

HC Slo­van Bra­ti­sla­va aj ce­lá ho­ke­jo­vá ve­rej­nosť vy­jad­ru­jú ro­di­ne a najb­liž­ším úp­rim­nú sú­s­trasť. Česť je­ho pa­miat­ke!

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(SOŠV, HC Slo­van, BA24)