Bez­peč­nosť pre všet­kých? Keď vy­te­to­va­ná sym­bo­li­ka po­li­caj­ta vy­vo­lá­va otáz­ni­ky

Mest­ský po­li­cajt prek­va­pil te­to­va­nia­mi. Mest­ská po­lí­cia Bra­ti­sla­va spus­ti­la ini­cia­tí­vu za­me­ra­nú na zvý­še­nie bez­peč­nos­ti v pros­tried­koch MHD. Ho­ci ve­rej­nosť ten­to krok ví­ta, dis­ku­siu rozp­rú­di­la ofi­ciál­na fo­to­gra­fia hliad­ky, na kto­rej má je­den z prí­sluš­ní­kov te­to­va­nia spá­ja­né s in­ter­pre­tá­cia­mi, kto­ré mô­žu u čas­ti ob­ča­nov vzbu­dzo­vať ne­is­to­tu. (BA24)

MHD ako bez­peč­ný pries­tor pre kaž­dé­ho

Zá­mer mest­skej po­lí­cie je jas­ný. Prí­tom­nosť uni­for­mo­va­ných hlia­dok v au­to­bu­soch či elek­trič­kách má slú­žiť ako pre­ven­cia pro­ti hru­bé­mu sprá­va­niu, ob­ťa­žo­va­niu ces­tu­jú­cich či prob­lé­mom s oso­ba­mi pod vply­vom ná­vy­ko­vých lá­tok. Ako uvá­dza sa­mot­ná po­lí­cia, cie­ľom je byť „bliž­šie k ľu­ďom“ a za­bez­pe­čiť, aby bo­la jaz­da mes­tom prí­jem­ná pre kaž­dé­ho bez roz­die­lu.

Ko­men­tá­re pod sta­tu­som po­lí­cie naz­na­ču­jú, že Bra­ti­slav­ča­nia vo­la­jú po po­riad­ku naj­mä v prob­lé­mo­vých lo­ka­li­tách ako sú Ja­ní­kov dvor, No­be­lo­vo ná­mes­tie či pre­stup­né uzly v Dúb­rav­ke.

Ten­ká hra­ni­ca me­dzi his­tó­ri­ou a kon­tro­ver­zi­ou

Na zve­rej­ne­ných zá­be­roch z kon­tro­ly v MHD je vi­dieť prí­sluš­ní­ka, kto­ré­ho pred­lak­tia zdo­bia vý­raz­né te­to­va­nia. Ide o sym­bo­ly ako Ko­lo­vrat a Sl­neč­ný kríž. Od­bor­ní­ci na sym­bo­li­ku sa zho­du­jú, že tie­to zna­ky ma­jú kom­pli­ko­va­ný prí­beh:

• Pô­vod­ný vý­znam: Vy­chá­dza­jú zo sta­ro­slo­van­skej a se­ver­skej my­to­ló­gie, kde re­pre­zen­tu­jú sln­ko, ko­lo­beh ži­vo­ta a prí­rod­né si­ly.
• Mo­der­ný kon­text: Žiaľ, v po­sled­ných de­sať­ro­čiach si prá­ve tie­to geomet­ric­ké tva­ry osvo­ji­li sub­kul­tú­ry ink­li­nu­jú­ce k ra­di­kál­ne­mu na­ci­ona­liz­mu či hnu­tiam bie­lej nad­ra­de­nos­ti, kto­ré ich po­u­ží­va­jú ako al­ter­na­tí­vu k za­ká­za­ným sym­bo­lom.

Pre­čo na vi­zu­ál­nej ne­ut­ra­li­te zá­le­ží

Ho­ci po­li­cajt ne­mu­sí byť sym­pa­ti­zan­tom ne­ja­kej ide­oló­gie, čo skú­ma­jú in­ter­né pre­vier­ky, vy­te­to­va­ná spor­ná sym­bo­li­ka mô­že v nie­kto­rých prí­pa­doch pri­ná­šať kom­pli­ká­cie.

Ak zá­stup­ca akej­koľ­vek men­ši­ny (či už ná­rod­nost­nej, ná­bo­žen­skej ale­bo inej) če­lí kon­tro­le zo stra­ny po­li­caj­ta, kto­rý má na te­le le­gál­ne sym­bo­ly, av­šak vy­uží­va­né ra­di­kál­ny­mi hnu­tia­mi, mô­že to vy­vo­lať po­chyb­nos­ti o je­ho ob­jek­tív­nos­ti a ne­stran­nos­ti, keď­že mô­žu v ur­či­tej čas­ti po­pu­lá­cie vy­vo­lá­vať oba­vy z pred­sud­kov.

Eti­ka ver­zus slo­bo­da pre­ja­vu

Slo­ven­ská le­gis­la­tí­va strikt­ne ne­za­ka­zu­je no­se­nie tých­to sym­bo­lov, po­kiaľ nie sú spo­je­né s jas­nou pro­pa­gá­ci­ou ex­tré­miz­mu. Av­šak pri štát­nych a mest­ských zlož­kách vstu­pu­je do hry Etic­ký kó­dex.

Po­žia­da­li sme o re­ak­ciu Mest­skú po­lí­ciu Bra­ti­sla­va

Mest­ská po­lí­cia vo svo­jom sta­tu­se zdô­raz­ňu­je sna­hu o pre­ven­ciu a rie­še­nie ne­vhod­né­ho sprá­va­nia. Zau­jí­ma­lo nás, či pre­chá­dza­jú prí­sluš­ní­ci ško­le­nia­mi či pre­vier­ka­mi za­me­ra­ný­mi na roz­poz­ná­va­nie ex­tré­mis­tic­kej sym­bo­li­ky a pre­ven­ciu ra­di­ka­li­zá­cie.

Zis­ťu­je­me, či upra­vu­je Etic­ký kó­dex prí­sluš­ní­ka Mest­skej po­lí­cie Bra­ti­sla­va ale­bo iný in­ter­ný pred­pis vi­di­teľ­né te­to­va­nia ale­bo no­se­nie sym­bo­lov, kto­ré mô­žu byť ve­rej­nos­ťou vní­ma­né ako ide­olo­gic­ky ne­jed­noz­nač­né.

Pý­ta­me sa i na to, či po­va­žu­je Mest­ská po­lí­cia Bra­ti­sla­va za dô­le­ži­té, aby prí­sluš­ní­ci pri vý­ko­ne služ­by v pria­mom kon­tak­te s ob­čan­mi (vrá­ta­ne zá­stup­cov rôz­nych men­šín) pô­so­bi­li vi­zu­ál­ne ne­ut­rál­ne, s cie­ľom pred­chá­dzať po­chyb­nos­tiam o ich ne­stran­nos­ti.

Po­čas vče­raj­šie­ho dňa sme od­po­ve­de ne­zís­ka­li. Po ich prí­pad­nom do­ru­če­ní bu­de­me člá­nok ak­tu­ali­zo­vať.

Po­li­caj­ti ma­li v au­te sym­bol rus­kej ar­má­dy bo­ju­jú­cej na Ukra­ji­ne

Štát­ni po­li­caj­ti v Bra­ti­sla­ve na se­ba upo­zor­ni­li v ro­ku 2022. V slu­žob­nom au­te pri od­jaz­de z are­álu Úra­du vlá­dy SR ma­li za­ve­se­nú čier­no-oran­žo­vú stu­hu. Upo­zor­ni­li na to via­ce­ré mé­diá, vrá­ta­ne TV Mar­kí­za.

Tzv. stu­ha svä­té­ho Ju­ra­ja má byť pri­po­mien­kou rus­kých obe­tí po­čas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Sym­bol však po­u­ží­va­jú pro­rus­kí se­pa­ra­tis­ti a ar­má­da po­čas voj­ny na Ukra­ji­ne.

Kľú­čo­vé in­for­má­cie o prí­pa­de:

• Uda­losť: Stuž­ku si všim­la te­le­víz­na re­dak­tor­ka pri Úra­de vlá­dy SR, pri­čom au­to pat­ri­lo k od­de­le­niu v Bra­ti­sla­ve.
• Re­ak­cia ve­de­nia: Vte­daj­ší mi­nis­ter vnút­ra Ro­man Mi­ku­lec ozna­čil sprá­va­nie po­li­caj­tov za ne­ak­cep­to­va­teľ­né a zá­le­ži­tosť pre­ve­ro­va­la in­špek­cia mi­nis­ter­stva vnút­ra.
• Vý­sle­dok: Pod­ľa do­stup­ných in­for­má­cií z mar­ca 2022 bo­la zá­le­ži­tosť pre­šet­re­ná.

Ten­to prí­pad vy­vo­lal v tom ča­se znač­ný roz­ruch a od­sú­de­nie, keď­že iš­lo o sym­bol zne­uží­va­ný rus­kou pro­pa­gan­dou po­čas voj­ny na Ukra­ji­ne.

Men­ši­ny v Bra­ti­sla­ve če­li­li via­ce­rým úto­kom

Mi­no­ri­ty v met­ro­po­le sa opa­ko­va­ne stá­va­jú terč­mi ag­re­si­vi­ty. Ne­raz sú od­ká­za­né na po­moc po­lí­cie či bez­peč­nost­ných zlo­žiek.

• Ne­ona­cis­tic­ký gang (za­čia­tok 2025): Po­lí­cia SR iden­ti­fi­ko­va­la a za­dr­ža­la viac ako 20 čle­nov mas­ko­va­nej sku­pi­ny, kto­rá úto­či­la na men­ši­ny. Tí­to pá­cha­te­lia, vrá­ta­ne mla­dist­vých od 16 ro­kov, fy­zic­ky na­pá­da­li ľu­dí na frek­ven­to­va­ných mies­tach, v MHD a za bie­le­ho dňa.
• Na­pá­da­nie men­šín vo vir­tu­ál­nom pries­to­re: Ob­ja­vi­lo sa nie­koľ­ko prí­pa­dov, ke­dy bo­li Ukra­jin­ci či Ró­mo­via v Bra­ti­sla­ve spá­ja­ní s ne­ga­tív­ny­mi ste­re­otyp­mi.
• Na­strie­ka­né sym­bo­ly: Na bu­do­vu pod­ni­ku Šmak ve­gan sus­hi na Kla­ris­kej uli­ci na­strie­kal pá­cha­teľ Dá­vi­do­vu hviez­du a svas­ti­ku. Vo­di­čo­vi v Ru­ži­no­ve kto­si na­strie­kal na au­to há­ko­vý kríž. Ďal­ší sa ob­ja­vil na cin­to­rí­ne vo Vra­ku­ni a to na pa­mät­ní­ku tu­rec­kých obe­tí po­čas pr­vej sve­to­vej voj­ny.
• Te­ro­ris­tic­ký útok na Zá­moc­kej (2022): Dňa 12. ok­tób­ra 2022 bo­li pred pod­ni­kom Tep­lá­reň (LGBTQ+ bar) za­vraž­de­ní dva­ja ľu­dia a tre­tia oso­ba bo­la zra­ne­ná. Ten­to čin bol kva­li­fi­ko­va­ný ako pr­vý te­ro­ris­tic­ký útok v mo­der­ných de­ji­nách SR mo­ti­vo­va­ný ne­ná­vis­ťou k LGBTQ+ ko­mu­ni­te.
• Úto­ku na Fi­li­pín­ca Hen­ry­ho Joh­na Acor­du (2018): Ju­raj Hos­su z ok­re­su Du­naj­ská Stre­da na­pa­dol cu­dzin­ca, kto­rý sa za­stal dvoch žien, ob­ťa­žo­va­ných útoč­ní­kom, pri­čom utr­pel zra­ne­nia, kto­rým ne­skôr pod­ľa­hol.

Bra­ti­sla­va dekla­ru­je ús­tre­to­vosť vo­či men­ši­nám

Ma­gis­trát sa za­me­ria­va na pod­po­ru men­šín a ohro­ze­ných sku­pín pro­stred­níc­tvom ink­lu­zív­nych stra­té­gií, te­rén­nej so­ciál­nej prá­ce a pod­po­ry in­teg­rá­cie. Rie­ši po­tre­by cu­dzin­cov, zdra­vot­ne zne­vý­hod­ne­ných aj ro­dín.

Kľú­čo­vé ak­ti­vi­ty a prí­stup k men­ši­nám:

• In­teg­rá­cia cu­dzin­cov: Vzhľa­dom na vy­so­ký po­čet cu­dzin­cov (cca 100-ti­síc) má ma­gis­trát pri­pra­ve­nú stra­té­giu na ich in­teg­rá­ciu, kto­rá za­hŕňa rôz­ne ob­las­ti ži­vo­ta v mes­te.
• Mest­ský te­rén­ny tím: Tím od­bor­ní­kov pô­so­bí pria­mo v te­ré­ne, aby po­má­hal ohro­ze­ným sku­pi­nám oby­va­teľ­stva.
• So­ciál­na pod­po­ra: Ma­gis­trát po­sky­tu­je so­ciál­ne služ­by, prís­pev­ky pre mno­ho­det­né ro­di­ny a ak­ti­vi­ty pre zne­vý­hod­ne­ných oby­va­te­ľov.
• Prí­ve­ti­vá zó­na: Po­čas via­noč­ných tr­hov ma­gis­trát za­bez­pe­ču­je bez­ba­ri­é­ro­vú „Prí­ve­ti­vú zó­nu“ pre ro­di­ny, se­ni­orov a ľu­dí so zdra­vot­ným zne­vý­hod­ne­ním.

Na pod­po­ru mi­no­rít je ur­če­ný do­tač­ný prog­ram Bra­ti­sla­va pre všet­kých, kto­rý pod­po­ru­je pro­jek­ty v so­ciál­nej ob­las­ti (se­ni­ori, bez­do­mo­vec­tvo, du­šev­né zdra­vie) na pod­po­ru ko­mu­ni­ty. Gran­ty sú ur­če­né pre mi­mo­vlád­ne or­ga­ni­zá­cie a ne­zis­ko­vé pro­jek­ty v ob­las­ti so­ciál­nej po­mo­ci. V ro­ku 2025 bo­lo pod­po­re­ných 44 pro­jek­tov.

Ko­mu­ni­ká­ciu so zá­stup­ca­mi cir­kví na ma­gis­trá­te ob­vyk­le za­stre­šu­je od­de­le­nie kul­tú­ry ale­bo sek­re­ta­riát pri­má­to­ra.

Hlav­né mes­to SR sa za­pá­ja do pod­po­ry LGBTI+ ko­mu­ni­ty, čo za­hŕňa vy­ve­so­va­nie dú­ho­vých vla­jok, pod­po­ru po­du­ja­tí ako Pri­de či po­sky­to­va­nie po­ra­den­ských slu­žieb.

Bez­peč­nosť na­priek to­mu ostá­va prob­lé­mom. V do­taz­ní­ko­vom pries­ku­me IMD Smart Ci­ty In­dex 2026, kto­rý bol re­a­li­zo­va­ný a zve­rej­ne­ný v ro­ku 2026 a usku­toč­nil ho švaj­čiar­sky in­šti­tút IMD World Com­pe­ti­ti­ve­ness Cen­ter (WCC) v spo­lu­prá­ci s World Smart Sus­tai­nab­le Ci­ties Or­ga­ni­za­ti­on (We­GO) na ne­špe­ci­fi­ko­va­nej vzor­ke res­pon­den­tov vy­plý­va, že prá­ve bez­peč­nosť pat­rí k jed­né­mu z naj­vy­puk­lej­ších prob­lé­mov v mes­te.

(MsP, Bra­ti­sla­va, Mar­kí­za, PZSR, IMG, BA24)