Zo­mre­la le­gen­da, kto­rá vy­ras­ta­la v Bra­ti­sla­ve: Svet pri­šiel o pr­vé­ho maj­stra sve­ta v dis­ku Im­ri­cha Bu­gá­ra

Zo­mrel Im­rich Bu­gár. Vo ve­ku ne­do­ži­tých 71 ro­kov nás 9. ap­rí­la opus­til his­to­ric­ky pr­vý maj­ster sve­ta v ho­de dis­kom a strie­bor­ný olym­pij­ský me­dai­lis­ta. Ho­ci väč­ši­nu vr­cho­lo­vej ka­ri­é­ry strá­vil v Pra­he, je­ho ces­ta k sve­to­vým re­kor­dom vied­la cez bra­ti­slav­ské uči­liš­te a špor­to­vé klu­by v met­ro­po­le Slo­ven­ska. (SOŠV)

Bra­ti­slav­ské za­čiat­ky: Zo Slov­naf­tu do sve­to­vej špič­ky

Im­rich Bu­gár sa na­ro­dil v Ohra­dách pri Du­naj­skej Stre­de, no je­ho kľú­čo­vé ro­ky for­mo­va­nia sú spä­té s Bra­ti­sla­vou. Prá­ve tu sa ro­di­la si­la, kto­rá ne­skôr po­sie­la­la disk za 70-met­ro­vú hra­ni­cu.

• Vzde­la­nie v hlav­nom mes­te: V Bra­ti­sla­ve nav­šte­vo­val uči­liš­te Slov­naf­tu.
• Pr­vé klu­bo­vé úspe­chy: Na Slo­ven­sku pô­so­bil v klu­be Slá­via SVŠT Bra­ti­sla­va pod ve­de­ním Vla­di­mí­ra Hur­to­ňa a krát­ko bol aj čle­nom bra­ti­slav­ské­ho In­te­ru.
• Od há­dza­nej k at­le­ti­ke: Pô­vod­ne za­čí­nal ako há­dza­nár, no je­ho stre­ly bo­li ta­ké prud­ké, že pro­tih­rá­čom spô­so­bo­va­li zlo­me­ni­ny. Pre­chod k at­le­ti­ke sa tak stal pri­ro­dze­nou voľ­bou.

Fe­no­me­nál­na ka­ri­é­ra: Osem ro­kov ab­so­lút­nej do­mi­nan­cie

Bu­gár pat­ril k vzác­nym „bor­com veľ­kých sú­ťa­ží“. Do­ká­zal vy­dať ma­xi­mum v mo­men­toch, keď na ne­ho hľa­del ce­lý svet. Je­ho ka­ri­é­ra je le­mo­va­ná úspech­mi, kto­ré sa po­da­ri­lo zo­pa­ko­vať len má­lo­ko­mu:

Ukrad­nu­tý olym­pij­ský sen

Rok 1984 mal byť vr­cho­lom je­ho sna­že­nia. Po ti­tu­loch maj­stra Euró­py aj sve­ta bol Bu­gár hlav­ným fa­vo­ri­tom na zla­to na OH v Los An­ge­les. Po­li­tic­ký boj­kot vte­daj­šie­ho blo­ku so­cia­lis­tic­kých kra­jín mu však tú­to šan­cu zo­bral. Pre po­rov­na­nie: ví­ťaz­ný vý­kon v Los An­ge­les bol tak­mer o šty­ri met­re slab­ší, než vte­daj­šie ma­xi­mum Im­ri­cha Bu­gá­ra.

„Im­rich sa z ob­rov­ské­ho skla­ma­nia, že mu účasť na olym­piá­de ako top­fa­vo­ri­to­vi ukrad­li, pre­te­kár­sky už ni­kdy cel­kom ne­spa­mä­tal,“ spo­mí­na au­tor tex­tu Ľu­bo­mír Sou­ček.

Spo­mien­ky ko­le­gov a fa­nú­ši­kov

Pod sprá­vou o je­ho úmr­tí sa okam­ži­te ob­ja­vi­li stov­ky kon­do­len­cií. Ko­le­go­via aj fa­nú­ši­ko­via naň­ho spo­mí­na­jú nie­len ako na at­lé­ta s ob­rov­skou si­lou, ale naj­mä ako na skrom­né­ho člo­ve­ka s veľ­kým srd­com.

• Ro­bo Fi­fo: „Pô­so­bil skrom­ne a vá­že­ne. Pred dvad­sia­ti­mi rok­mi sme si bra­li wes­tí­kov z rov­na­ké­ho vr­hu a ná­hod­ne sme si o nich roz­prá­va­li.“
• Al­fons Juck (at­le­tic­ký ma­na­žér): „Vla­ni na P‑T-S sme strá­vi­li pek­né chví­le… Ma­li sme ho všet­ci ra­di.“
• Tou­dy Bra­no: „Ne­za­bud­nem, ako sa hne­val na sú­stre­de­ní v Du­din­ciach, keď mu zjed­li dup­ľu, kto­rú mu ku­chár­ky od­lo­ži­li.“

Od­kaz ži­je ďa­lej

Im­rich Bu­gár ukon­čil ka­ri­é­ru v ro­ku 1995 ako 40-roč­ný. Zo­stal pô­so­biť v štruk­tú­rach Duk­ly Pra­ha, no na Slo­ven­sko a do Bra­ti­sla­vy sa pra­vi­del­ne vra­cal.

Je dr­ži­te­ľom Strie­bor­ných kru­hov SOV a čle­nom Sie­ne slá­vy slo­ven­skej at­le­ti­ky. Je­ho me­no zo­sta­ne navž­dy sy­no­ny­mom pre si­lu, fé­ro­vosť a ne­zlom­nú vô­ľu špor­tov­ca, kto­rý za­čí­nal na bra­ti­slav­ských ih­ris­kách.

Česť je­ho pa­miat­ke!

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(SOŠV, BA24)