Le­gen­da z la­vič­ky sa lú­či: Do­mi­nik „Dol­ce“ Tóth uzat­vá­ra úspeš­nú ka­pi­to­lu v FC Petr­žal­ka

Le­gen­da od­chá­dza. Fut­ba­lo­vá Petr­žal­ka pri­chá­dza o jed­nu zo svo­jich naj­vý­raz­nej­ších tvá­rí no­vo­do­bej éry. Po de­via­tich se­zó­nach, troch stov­kách zá­pa­sov a via­ce­rých po­stu­poch kon­čí na po­zí­cii ve­dú­ce­ho muž­stva Do­mi­nik Tóth. Muž, kto­rý bol spoj­kou me­dzi ka­bí­nou a ve­de­ním, od­chá­dza za no­vý­mi vý­zva­mi, no v srd­ciach fa­nú­ši­kov aj hrá­čov zo­stá­va za­pí­sa­ný ako sym­bol spo­ľah­li­vos­ti a klu­bo­vej ver­nos­ti. (PT)

Ne­na­hra­di­teľ­ný pi­lier v zá­ku­li­sí A‑tímu

Ho­ci prá­ca ve­dú­ce­ho muž­stva nie je pre bež­né­ho di­vá­ka na tri­bú­ne vždy vi­di­teľ­ná, pre chod pro­fe­si­onál­ne­ho klu­bu je kľú­čo­vá. Do­mi­nik Tóth bol v FC Petr­žal­ka sy­no­ny­mom pre­cíz­nos­ti. Za­bez­pe­čo­val or­ga­ni­zá­ciu zá­pa­sov, tré­nin­go­vé pro­ce­sy a sta­ral sa o de­tai­ly, kto­ré ro­bia tím tí­mom. Ok­rem ad­mi­ni­stra­tí­vy a lo­gis­ti­ky bol však pre­dov­šet­kým „ar­chi­tek­tom“ dob­rej ná­la­dy.

„Je­ho po­zá­pa­so­vé ví­ťaz­né po­kri­ky sú le­gen­dár­ne. Bol mos­tom me­dzi re­a­li­zač­ným tí­mom, hráč­mi a ve­de­ním, vďa­ka čo­mu muž­stvo fun­go­va­lo ako je­den ce­lok,“ uvie­dol tím.

De­väť se­zón a 302 zá­pa­sov na la­vič­ke

Ces­ta Do­mi­ni­ka Tót­ha v Petr­žal­ke bo­la pes­trá a le­mo­va­ná úspech­mi. S klu­bom pre­šiel od niž­ších sú­ťa­ží až po sta­bil­né pô­so­be­nie v 2. li­ge.

His­to­ric­ký pre­hľad pô­so­be­nia „Dol­ce­ho“ v klu­be:

• 2013: Pr­vý prí­chod do klu­bu v po­zí­cii hrá­ča (3. li­ga).
• 2016: Ná­vrat do zo­sta­vy po­čas po­stu­po­vej se­zó­ny v 5. li­ge.
• Se­zó­na 2016/2017: Hlav­ný tré­ner pri po­stu­pe zo 4. li­gy.
• Asis­tent tré­ne­ra: Spo­lu s Ba­láz­som Bor­bé­lym do­tiah­li tím do 2. li­gy.
• Tí­mo­vý ma­na­žér: Na tej­to po­zí­cii pô­so­bil od po­ko­vi­do­vé­ho ob­do­bia až do 31. mar­ca 2026.

Slo­vá uzna­nia od pre­zi­den­ta klu­bu

Pre­zi­dent FC Petr­žal­ka Ma­rek Moj­to ne­skrý­val vďač­nosť za ro­ky spo­loč­nej prá­ce. Pod­ľa je­ho slov prá­ve ľu­dia s ta­kým­to cha­rak­te­rom dá­va­jú klu­bu du­šu.

„Je to ka­ma­rát, kto­rý ne­do­ká­že po­ve­dať nie, keď ide o klub. Ho­ci sa na­še ces­ty na­te­raz roz­chá­dza­jú, všet­ci vie­me, že sa opäť stret­nú. Srd­cu jed­no­du­cho ne­roz­ká­žeš,“ uvie­dol Ma­rek Moj­to.

No­vé vý­zvy v Du­naj­skej Luž­nej a na zvä­ze

Do­mi­nik Tóth sa roz­ho­dol pre ka­ri­ér­nu zme­nu, no pri fut­ba­le zo­stá­va aj na­ďa­lej. Je­ho ďal­šie kro­ky sme­ru­jú do ma­na­žér­skych štruk­túr:

Po­sled­né zbo­hom a od­kaz fa­nú­ši­kom

Pri svo­jej roz­lúč­ke Do­mi­nik ne­za­bu­dol po­ďa­ko­vať ma­ji­te­ľom, ko­le­gom z re­a­li­zač­né­ho tí­mu (naj­mä Jan­ke, He­ňo­vi, Bra­ňo­vi a Iva­no­vi) a pre­dov­šet­kým fa­nú­ši­kom, kto­rých pod­po­ru cí­til v kaž­dom zá­pa­se.

„Ve­rím, že sa vý­stav­ba petr­žal­ské­ho šta­di­ó­na úspeš­ne po­da­rí a klub za­čne pí­sať no­vú his­tó­riu. My sme chlap­ci z En­ge­rau a my sme chlap­ci z Bra­ti­sla­vy, my sme FC Petr­žal­ka a po­sie­la­me po­zdra­vy. IWE,“ uzav­rel svo­je pô­so­be­nie Do­mi­nik Tóth.