Ra­diá­cia v Bra­ti­slav­skom kra­ji pod lu­pou: Od­bor­ní­ci zve­rej­ni­li vý­sled­ky me­ra­ní

Naj­väč­šia rá­di­oak­ti­vi­ta je pri ge­riat­ric­kej ne­moc­ni­ci. Na­priek to­mu, mô­že­me ostať po­koj­ný. Re­gi­onál­ny úrad ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva vy­ko­nal pra­vi­del­ný mo­ni­to­ring ra­diač­nej si­tu­ácie v na­šom re­gi­ó­ne. Ho­ci slo­vá ako „žia­re­nie“ či „dáv­ko­vý ek­vi­va­lent“ mô­žu vy­vo­lá­vať re­špekt, naj­nov­šie dá­ta z mar­ca 2026 po­tvr­dzu­jú, že úro­veň ra­diá­cie v Bra­ti­slav­skom kra­ji je v nor­me a zod­po­ve­dá pri­ro­dze­né­mu prí­rod­né­mu po­za­diu. (RÚVZ)

Ako pre­bie­ha kon­tro­la ne­vi­di­teľ­né­ho žia­re­nia?

Pra­cov­ní­ci od­bo­ru ra­diač­nej ochra­ny sa 10. mar­ca 2026 vy­da­li do te­ré­nu so špe­ciál­nym prí­stro­jom COLIBRI/CAMBERRA. Ich tra­sa vied­la krí­žom cez kraj – od Bra­ti­sla­vy cez Ma­lac­ky až po Pe­zi­nok a Se­nec.

Pod­ľa RN­Dr. Zo­nu, PhD., ve­dú­ce­ho od­bo­ru, ide o pre­ven­tív­nu ak­ti­vi­tu v sú­la­de so zá­ko­nom o ra­diač­nej ochra­ne. Ok­rem sa­mot­nej ra­diá­cie od­bor­ní­ci sle­do­va­li aj po­ča­sie (7 – 9 °C, sl­neč­no), pre­to­že at­mo­sfé­ric­ké pod­mien­ky mô­žu ovplyv­niť rozp­tyl čas­tíc v ovzdu­ší.

Vý­sled­ky me­ra­ní: Čo zna­me­na­jú far­by na ma­pe?

Väč­ši­na mo­ni­to­ro­va­cích bo­dov svie­ti na ze­le­no ale­bo oran­žo­vo, čo sú hod­no­ty, kto­ré od­bor­ní­ci po­va­žu­jú za úpl­ne pri­ro­dze­né.

• Ze­le­né bo­dy (do 100 nSv/h): Veľ­mi níz­ke, pri­ro­dze­né hod­no­ty.
• Oran­žo­vé bo­dy (101 – 200 nSv/h): Mier­ne vyš­šie hod­no­ty, kto­ré sú stá­le v nor­me. Mô­žu byť spô­so­be­né na­prí­klad iným pod­lo­žím (viac žu­ly v pô­de) ale­bo sta­veb­ným ma­te­riá­lom v oko­lí (be­tón).
• Čer­ve­né bo­dy (nad 200 nSv/h): Hod­no­ty nad bež­ným prí­rod­ným po­za­dím. Aj tie však mô­žu byť spô­so­be­né len vyš­ším vý­sky­tom prí­rod­ných rá­di­onuk­li­dov v pô­de.

Na­me­ra­né hod­no­ty v kľú­čo­vých bo­doch

V ta­buľ­ke niž­šie náj­de­te vý­ber z mo­ni­to­ro­va­ných miest a prie­mer­ný prí­kon pries­to­ro­vé­ho dáv­ko­vé­ho ek­vi­va­len­tu (Ĥ):

Pre­čo sú nie­kde hod­no­ty vyš­šie?

Naj­vyš­šia hod­no­ta bo­la na­me­ra­ná pri Ge­riat­ric­kej ne­moc­ni­ci v Bra­ti­sla­ve (370 nSv/h). Od­bor­ní­ci však zdô­raz­ňu­jú, že ani tie­to „čer­ve­né“ čís­la ne­zna­me­na­jú ha­vá­riu.

Ide o mies­ta, kto­ré sú ďa­lej pod­rob­ne po­su­dzo­va­né. Čas­to za ni­mi sto­jí špe­ci­fic­ké geolo­gic­ké pod­lo­žie ale­bo prí­tom­nosť sta­veb­ných ma­te­riá­lov, kto­ré pri­ro­dze­ne vy­ža­ru­jú viac čas­tíc.

„Hlav­ným cie­ľom je pra­vi­del­ná kon­tro­la úrov­ne ra­diá­cie v na­šom ži­vot­nom pro­stre­dí. Ide o pre­ven­tív­nu ak­ti­vi­tu, kto­rú vy­ko­ná­va­me pra­vi­del­ne,“ ubez­pe­ču­je RN­Dr. Zo­na.

Ve­rej­nosť sa te­da ne­mu­sí obá­vať – mo­ni­to­ring po­tvr­dil, že ra­diač­ná si­tu­ácia v Bra­ti­slav­skom kra­ji je sta­bil­ná a bez­peč­ná.

Od­po­ve­de k tex­tu:

• Ide o rá­di­oak­ti­vi­tu? Áno, me­ra­jú tzv. ga­ma žia­re­nie, kto­ré je vša­de oko­lo nás (z koz­mu, z pô­dy, zo stien bu­dov). To, čo me­ra­li, sa vo­lá „prí­rod­né po­za­die“.
• Čo sú to za jed­not­ky? nSv/h (na­no­sie­vert za ho­di­nu) je jed­not­ka, kto­rou me­ria­me vplyv žia­re­nia na člo­ve­ka. Bež­né hod­no­ty v SR sa po­hy­bu­jú od 70 do 160 nSv/h, tak­že na­me­ra­né dá­ta sú v úpl­nom po­riad­ku.

(RÚVZ, BA24)