Bu­do­va „U dvoch le­vov“ osla­vu­je sto­roč­ni­cu: Po­li­caj­ný pa­lác, kto­rý pí­sal de­ji­ny Bra­ti­sla­vy

Dvo­j­ica le­vov má sto­roč­ni­cu. Pat­rí k naj­zná­mej­ším stav­bám na Špi­tál­skej uli­ci a už tak­mer sto ro­kov je ne­od­mys­li­teľ­ne spä­tá s po­riad­kom a zá­ko­nom v hlav­nom mes­te. Ma­jes­tát­na bu­do­va Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­ti­sla­ve, zná­ma ako síd­lo „U dvoch le­vov“, si ten­to týž­deň pri­po­me­nu­la vý­znam­né ju­bi­le­um za účas­ti špi­čiek po­li­caj­né­ho zbo­ru aj his­to­ri­kov. (PZSR)

Sláv­nosť v zna­me­ní his­tó­rie

Pri prí­le­ži­tos­ti 100. vý­ro­čia vzni­ku tej­to his­to­ric­kej bu­do­vy sa v jej pries­to­roch usku­toč­ni­lo sláv­nost­né po­du­ja­tie. At­mo­sfé­ru do­tvo­ri­lo kvin­te­to Hud­by Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR a od­bor­né pred­náš­ky, kto­ré hos­ťom pri­blí­ži­li nie­len tech­nic­ké de­tai­ly vý­stav­by, ale aj prá­cu vy­šet­ro­va­te­ľov v me­dzi­voj­no­vom ob­do­bí (1890 – 1930).

Me­dzi po­zva­ný­mi hos­ťa­mi ne­chý­ba­la pre­zi­dent­ka PZ Ja­na Maš­ka­ro­vá, ria­di­teľ bra­ti­slav­ské­ho kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva Vi­liam Ada­mec či pred­se­da Správ­nej ra­dy Ústa­vu pa­mä­ti ná­ro­da Jer­guš Si­voš, kto­rý osvet­lil his­to­ric­ké po­za­die vzni­ku toh­to ar­chi­tek­to­nic­ké­ho skvos­tu.

Ar­chi­tek­to­nic­ký uni­kát európ­ske­ho for­má­tu

Bu­do­va bo­la po­sta­ve­ná v ro­koch 1922 – 1925 pod­ľa ná­vrhu ar­chi­tek­ta Fran­tiš­ka Kup­ku a ko­lau­dá­cia pre­beh­la v ro­ku 1926. V ča­se svoj­ho vzni­ku pat­ri­la k naj­mo­der­nej­ším po­li­caj­ným ob­jek­tom v Euró­pe. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že pod­ľa rov­na­ké­ho pro­jek­tu bo­la po­sta­ve­ná aj bu­do­va po­lí­cie vo fran­cúz­skom Ly­o­ne.

Ve­de­li ste? Ná­zov „U dvoch le­vov“ je od­vo­de­ný od mo­nu­men­tál­nych sôch le­vov strá­žia­cich hlav­ný vstup, kto­rých au­to­rom je so­chár Au­gus­tín Pau­kert.

Viac než len ad­mi­ni­stra­tí­va

Vo svo­jej do­be iš­lo o kom­plex­né pra­co­vis­ko, kto­ré spĺňa­lo najp­rís­nej­šie po­žia­dav­ky vte­daj­šej do­by.

Are­ál v se­be spá­jal:

• Mo­der­né tech­no­ló­gie: Vlast­ný rá­di­ový vy­sie­lač.
• Zá­ze­mie pre per­so­nál: Uby­tov­ňu pre po­li­caj­tov a te­lo­cvič­ňu.
• Vý­kon služ­by: Vä­zen­ské ce­ly a pries­to­ry pre vy­šet­ro­va­te­ľov.

Tem­né strán­ky po­li­caj­né­ho pa­lá­ca

Ho­ci je dnes bu­do­va za­pí­sa­ná v zo­zna­me kul­túr­nych pa­mia­tok a v 90. ro­koch pre­šla roz­siah­lou re­kon­štruk­ci­ou, jej ste­ny si pa­mä­ta­jú aj tra­gic­ké ob­do­bia slo­ven­ských de­jín.

V 50. ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia tu v rám­ci vte­daj­šie­ho Zbo­ru ná­rod­nej bez­peč­nos­ti (ZNB) síd­li­la obá­va­ná Štát­na bez­peč­nosť (ŠtB). Pries­to­ry, kto­ré ma­li slú­žiť bez­peč­nos­ti ob­ča­nov, sa sta­li mies­tom re­pre­sií, kde bo­li vy­po­čú­va­ní a pre­na­sle­do­va­ní ľu­dia pre svo­je ná­bo­žen­ské pre­sved­če­nie, po­li­tic­ké ná­zo­ry či túž­bu po slo­bo­de.

Prá­ve tá­to du­ali­ta, na jed­nej stra­ne ma­jes­tát­na ar­chi­tek­tú­ra, na dru­hej tem­né sve­dec­tvo o to­ta­lit­nej mo­ci, ro­bí z bu­do­vy „U dvoch le­vov“ je­den z naj­dô­le­ži­tej­ších pa­mät­ní­kov his­tó­rie Bra­ti­sla­vy.

Síd­lo Ústred­ne štát­nej bez­peč­nos­ti (ÚŠB)

Od ro­ku 1940 v bu­do­ve síd­li­la ÚŠB – naj­vyš­ší spra­vo­daj­ský a po­li­caj­ný or­gán vte­daj­šie­ho re­ži­mu. Bo­la to po­li­tic­ká po­lí­cia, kto­rá pria­mo ko­pí­ro­va­la me­tó­dy ne­mec­ké­ho Ges­ta­pa.

Prá­ve od­tiaľ­to sa ria­di­lo pre­na­sle­do­va­nie:

• Od­por­cov re­ži­mu: De­mok­ra­tov, ko­mu­nis­tov a ľu­dí za­po­je­ných do ile­gál­ne­ho od­bo­ja.
• Ži­dov­ské­ho oby­va­teľ­stva: ÚŠB zo­hrá­va­la kľú­čo­vú úlo­hu pri príp­ra­ve a re­a­li­zá­cii de­por­tá­cií do kon­cen­trač­ných tá­bo­rov.

Mies­to vý­slu­chov a väz­ne­nia

V su­te­ré­ne a v ce­lách bu­do­vy „U dvoch le­vov“ pre­bie­ha­li bru­tál­ne vý­slu­chy. His­to­ric­ké pra­me­ne a spo­mien­ky pa­mät­ní­kov (na­prí­klad väz­ne­ných od­bo­já­rov) po­tvr­dzu­jú, že mu­če­nie bo­lo v tom ča­se bež­nou sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cích me­tód ÚŠB.

Mno­hí väz­ni od­tiaľ­to pu­to­va­li pria­mo do kon­cen­trač­né­ho tá­bo­ra v Ila­ve ale­bo do ne­mec­kých vy­hla­dzo­va­cích tá­bo­rov.

Pre­po­je­nie s Ges­ta­pom

Po po­tla­če­ní Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho po­vs­ta­nia v ro­ku 1944 a prí­cho­de ne­mec­kých oku­pač­ných voj­sk bo­la spo­lu­prá­ca me­dzi slo­ven­skou po­lí­ci­ou v tej­to bu­do­ve a ne­mec­ký­mi bez­peč­nost­ný­mi zlož­ka­mi (Si­po a SD) eš­te in­ten­zív­nej­šia.

Bu­do­va bo­la stra­te­gic­kým bo­dom, z kto­ré­ho sa kon­tro­lo­va­la po­sluš­nosť hlav­né­ho mes­ta vo­či na­cis­tic­ké­mu Ne­mec­ku.

Fak­ty o bu­do­ve v skrat­ke

(PZSR, BA24)