So­cha Ka­ro­la Šmid­ke­ho v Ru­ži­no­ve: His­to­ric­ký sym­bol SNP ale­bo „zby­toč­ný“ po­zos­ta­tok mi­nu­los­ti?

Ru­ži­nov roz­de­ľu­je so­cha. Ve­rej­ný pries­tor sa stal de­jis­kom os­trej ide­olo­gic­kej vý­me­ny ná­zo­rov. Prís­pe­vok oby­va­te­ľa v miest­nej ko­mu­ni­te na so­ciál­nej sie­ti ot­vo­ril otáz­ku, či má so­cha ko­mu­nis­tic­ké­ho po­li­ti­ka Ka­ro­la Šmid­ke­ho stá­le mies­to v ran­nom 21. sto­ro­čí. Dis­ku­sia od­ha­li­la hl­bo­ké roz­de­le­nie spo­loč­nos­ti v po­hľa­de na his­tó­riu, od­boj aj pa­miat­ky z čias to­ta­li­ty. (BA24)

Oby­va­teľ si po­sťa­žo­val na so­chu a po­tom sa to za­ča­lo

Všet­ko od­štar­to­val do­taz Du­ša­na P.: „Do­ke­dy bu­de špa­tiť park v Ru­ži­no­ve úpl­ne zby­toč­ná so­cha zo zby­toč­ných čias?“

Re­ak­cie na se­ba ne­ne­cha­li dl­ho ča­kať a v prie­be­hu pár ho­dín sa pod prís­pev­kom na­hro­ma­di­li stov­ky ko­men­tá­rov, kto­ré os­ci­lo­va­li od his­to­ric­kých fak­tov až po osob­né úto­ky a po­li­tic­ké ná­lep­ko­va­nie.

Kto bol Ka­rol Šmid­ke? Po­li­tik dvoch tvá­rí

Ka­rol Šmid­ke (1897 – 1952) ne­bol čier­no­bie­lym fun­kci­oná­rom. Na jed­nej stra­ne stál pri zro­de Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho po­vs­ta­nia a pat­ril k sig­na­tá­rom Via­noč­nej do­ho­dy, na dru­hej stra­ne bol od­da­ným ko­mu­nis­tom a pred­sta­vi­te­ľom re­ži­mu, kto­rý po ro­ku 1948 po­tlá­čal de­mok­ra­ciu.

Zlo­mo­vé bo­dy je­ho ka­ri­é­ry:

• Od­boj: V ro­ku 1943 bol vy­sa­de­ný z Mos­kvy na Slo­ven­sko, aby re­or­ga­ni­zo­val KSS a pri­pra­vil ozb­ro­je­ný od­por pro­ti fa­šiz­mu.
• SNP: Spo­lu­pred­se­dal po­vs­ta­lec­kej SNR spo­lu s Vav­rom Šro­bá­rom.
• Pád: V ro­ku 1950 bol v rám­ci vnút­ro­stra­níc­kych čis­tiek ob­vi­ne­ný z „bur­žo­áz­ne­ho na­ci­ona­liz­mu“. Bol do­sa­de­ný na po­st ria­di­te­ľa Tes­ly Bra­ti­sla­va.
• Zá­had­ná smrť: Zo­mrel v ro­ku 1952 za ne­vy­jas­ne­ných okol­nos­tí, čím sa vy­hol po­li­tic­kým pro­ce­som, v kto­rých od­sú­di­li je­ho spo­lu­pra­cov­ní­kov Hu­sá­ka či No­vo­mes­ké­ho.

Ar­gu­men­ty v dis­ku­sii: His­tó­riu ne­zma­že­me vs. Re­pre­sie ne­tre­ba ve­le­biť

Ru­ži­nov­ča­nia sa v ná­zo­roch na so­chu v par­ku os­tro roz­chá­dza­jú. Kým jed­na sku­pi­na vo­lá po jej od­strá­ne­ní ako sym­bo­lu re­pre­sív­ne­ho re­ži­mu, dru­há ju vní­ma ako ne­od­de­li­teľ­nú sú­časť his­tó­rie od­bo­ja.

„Nie kaž­dú his­tó­riu mu­sí­me ve­le­biť a po­li­ti­kov z ča­sov po­li­tic­kých re­pre­sií ur­či­te nie,“ ar­gu­men­tu­je v dis­ku­sii Mi­ra Ste­la V., po­u­ka­zu­júc na utr­pe­nie pred­kov v gu­la­goch.

Na­opak, zás­tan­co­via za­cho­va­nia pa­miat­ky pri­po­mí­na­jú Šmid­ke­ho zá­slu­hy v bo­ji pro­ti na­ciz­mu. „Šmid­ke bol spo­lu­or­ga­ni­zá­to­rom SNP. Ak to ne­poz­ná­te, do­uč­te sa his­tó­riu,“ od­ka­zu­je Bro­ňa P.

Via­ce­rí dis­ku­tu­jú­ci tiež upo­zor­ňu­jú na fakt, že Šmid­ke sa na­ko­niec sám stal obe­ťou sys­té­mu, kto­rý po­má­hal bu­do­vať.

Struč­ný po­li­tic­ký pro­fil Ka­ro­la Šmid­ke­ho

Ume­nie ale­bo ide­oló­gia?

Časť ve­rej­nos­ti sa na prob­lém po­ze­rá prag­ma­tic­ky. Ni­na K. na­vrhu­je vní­mať so­chu nie ako zhmot­ne­nú oso­bu, ale ako ume­lec­ké die­lo svo­jej do­by, kto­ré vy­tvo­ril ume­lec na zá­kaz­ku. Od­por­co­via bú­ra­nia pa­mia­tok va­ru­jú, že ak by sme za­ča­li od­stra­ňo­vať všet­ko, čo po­sta­vi­li ko­mu­nis­ti, mu­se­li by sme „zrov­nať so ze­mou po­lo­vi­cu Petr­žal­ky“.

Dis­ku­sia v Ru­ži­no­ve zo­stá­va na­te­raz ot­vo­re­ná a so­cha Ka­ro­la Šmid­ke­ho v par­ku na­ďa­lej sto­jí – ako pri­po­mien­ka kom­pli­ko­va­ných de­jín Slo­ven­ska, v kto­rých sa hr­din­stvo v od­bo­ji mie­ša­lo s bu­do­va­ním to­ta­li­ty.

(BA24)