Premieta sa Pán Nikto proti Putinovi. Čerstvo ocenený dokumentárny film prichádza na plátna bratislavského Kina Lumière. Snímka, ktorá v noci z nedele na pondelok získala Oscara, ponúka mrazivý pohľad do vnútra ruskej vojnovej propagandy cez objektív učiteľa v meste Karabaš, mieste, kde sa surrealistická moderná architektúra bije s extrémnym priemyselným znečistením a chudobou. (BA24)

(мыдан шабарак.dzen, yandex.com. Ivana Gregova Stepanovska, Život v MČ Bratislava — Nové Mesto, fb)
Z učiteľa oscarový filmár
Príbeh filmu je rovnako fascinujúci ako jeho samotný vznik. Pavel Talankin nebol profesionálnym režisérom, ale učiteľom-organizátorom na Základnej škole č. 1 v ruskom meste Karabaš. Jeho úlohou bolo pôsobiť ako školský kameraman. Keď však Rusko rozpútalo inváziu na Ukrajinu, jeho pracovná náplň sa zmenila na nástroj štátnej ideológie.
Namiesto školských besiedok musel dokumentovať vojenský nábor a povinné vlastenecké hodiny. Talankin sa však rozhodol pre tichý odboj. Kameru, ktorú mu zveril systém, otočil proti nemu.
Začal tajne zaznamenávať nielen štátom nariadené aktivity, ale aj surovú realitu mesta, odchody svojich bývalých žiakov na front a rozklad morálky v priamom prenose. Výsledkom je unikátny dokument, pod ktorým je podpísaný spolu s renomovaným dánskym režisérom Davidom Borensteinom.

(andrijbulba from Slovakia, Сергей Наруков, Wikimedia)
Karabaš: Červená voda a žltý sneh
Dejiskom filmu je mesto Karabaš v Čeljabinskej oblasti, ktoré leží na východnom okraji Južného Uralu. Hoci jeho názov v turkických jazykoch znamená „čierny vrch“, dnes by sa dalo definovať skôr farbami priemyselnej apokalypsy. Mesto, založené v roku 1822 ako zlatokopecká osada, sa stalo obetným baránkom sovietskeho a neskôr ruského ťažkého priemyslu.
Karabaš je často označovaný za jedno z najznečistenejších miest na planéte. Blogeri a obyvatelia dlhodobo upozorňovali na siričitý zápach v ovzduší, rieky sfarbené do sýtočervena a fenomén žltého snehu, ktorý je priamym dôsledkom emisií z miestnej huty na meď.
Ekologická katastrofa síce poľavila a fabrika investovala do lepších technológií, všade však ostáva prítomná spomienka na kontaminované jazerá, rozpadnuté domy vo vyľudnených oblastiach a haldy toxického odpadu, ktoré sa týčia vedľa obytných zón a pravoslávneho chrámu.

(Street View, Maps Google)
Keď architektúra prekrýva biedu
Zaujímavým paralelným motívom pre bratislavského diváka môže byť vizuálny kontrast mesta. Zatiaľ čo v Bratislave vyvoláva diskusie osvetlená budova Kukurica, vysvietená LED obrazovkou, ktorú jedni považujú za moderný prvok a iní za vizuálny smog, tak Karabaš má svoju vlastnú verziu tohto kontrastu.
Uprostred starých dreveníc a šedých sovietskych panelákov svieti kultúrne stredisko Trk Med’ (Трк Медь). Jeho pestrofarebná fasáda a blikajúce LED panely pôsobia v zdevastovanom prostredí ako päsť na oko. Táto snaha prekryť chudobu a ekologickú mizériu žiarivými farbami a technológiami pripomína estetiku brazílskych faviel či slumov, kde sa krikľavé farby používajú na odpútanie pozornosti od sociálnych problémov.

Prehľad o filme a projekciách
Film sa premieta v pôvodnom ruskom znení so slovenskými titulkami. Nižšie nájdete technické detaily a termíny najbližších projekcií v Kine Lumière.
| Parameter | Údaj |
| Titul | Pán Nikto proti Putinovi (Mr. Nobody vs. Putin) |
| Réžia | David Borenstein, Pavel Talankin |
| Dĺžka | 90 minút |
| Žáner | Dokumentárny |
| Krajina pôvodu | Česká republika, Dánsko |
| Premiéra v SR | 23. október 2025 |
Termíny premietaní:
- Streda 18.03.2026 o 20:30 (Cena: 7,00 €)
- Piatok 20.03.2026 o 16:20 (Cena: 7,00 €)
- Sobota 21.03.2026 o 20:30 (Cena: 7,00 €)
Pavel Talankin, ktorý riskoval slobodu, aby tento materiál dostal z Ruska, dnes žije v exile v Európe.
Jeho film je silným mementom toho, že aj v tom najčernejšom kúte sveta sa môže nájsť niekto, kto sa odmietne stať kolieskom v stroji propagandy.
(Kina Lumière, Wikipédia, BA24)


Pridaj komentár