Bis­ku­pic­ký Dob­ro­čin ro­ka 2025: Po­zná­me ví­ťa­zov an­ke­ty, kto­rí me­nia svet k lep­šie­mu

Diev­čat­ko sa da­lo ostri­hať kvô­li po­mo­ci. Tre­tiač­ka Agá­ta Gu­rec­ká z Po­du­naj­ských Bis­ku­píc sa roz­hod­la ve­no­vať svo­ju ko­ru­nu krá­sy pre nie­ko­ho, kto pri­šiel o svo­je vlast­né vla­sy. Spra­vi­la tak po­tom, ako spoz­na­la diev­čat­ko tr­pia­ce alo­pé­ci­ou. Aj Agá­ta sa sta­la oce­ne­nou pri vy­hla­so­va­ní vý­sled­kov an­ke­ty Dob­ro­čin ro­ka 2025, kto­rú vy­hod­no­ti­li v pries­to­roch Zá­klad­nej ško­ly Po­dzáh­rad­ná. (PB)

Ví­ťaz­ky an­ke­ty Dob­ro­čin 2025

An­ke­ta bo­la roz­de­le­ná do troch ka­te­gó­rií pod­ľa ve­ku de­tí. Kaž­dá z ví­ťa­ziek pri­nies­la prí­beh, kto­rý do­ka­zu­je, že veľ­ké ges­tá ne­vy­ža­du­jú do­spe­lý vek, ale veľ­ké srd­ce.

Tri prí­be­hy det­skej so­li­da­ri­ty

Éda: Ma­lá ochran­ky­ňa s veľ­kým pre­hľa­dom

Päť­roč­ná predš­ko­láč­ka z MŠ Sta­rom­lyn­ská je dô­ka­zom, že pri­ro­dze­ná au­to­ri­ta a dob­ro­ta idú ru­ka v ru­ke. Éda je pre svo­ju trie­du vzo­rom, je úp­rim­ná, hlad­ná po ve­do­mos­tiach a v ko­lek­tí­ve pô­so­bí ako spra­vod­li­vý ochran­ca mlad­ších de­tí.

Jej bez­sta­rost­nosť a ocho­ta po­môcť ro­bia zo škôl­ky lep­šie mies­to.

Agá­ta: Od­va­ha da­ro­vať kú­sok se­ba

Tre­tiač­ka Agá­ta Gu­rec­ká sa roz­hod­la pre ra­di­kál­ny krok po tom, čo spoz­na­la diev­čat­ko tr­pia­ce alo­pé­ci­ou (stra­tou vla­sov). Svo­je vla­sy dl­hé tak­mer po pás si ne­cha­la ostri­hať na­krát­ko, aby moh­li po­slú­žiť na vý­ro­bu pa­roch­ne pre nie­ko­ho, kto ich po­tre­bu­je viac.

„Bá­la som sa zme­ny a bo­lo mi za mo­ji­mi vlas­mi ľú­to. Som však ra­da, že som ich da­ro­va­la. Ja mám to šťas­tie, že mne zno­va do­ras­tú,“ vy­zna­la sa mla­dá dob­ro­čin­ka.

Vlad­le­na: Si­la pria­teľ­stva bez hra­níc

Pia­tiač­ka Vlad­le­na Po­po­vych si všim­la smú­tok a strach no­vé­ho spo­lu­žia­ka Euge­na, kto­rý ne­ro­zu­mel všet­ké­mu v no­vom pro­stre­dí. Bez za­vá­ha­nia sa roz­hod­la byť je­ho sprie­vod­ky­ňou a pria­teľ­kou.

Vďa­ka jej em­pa­tii a ča­su, kto­rý mu ve­no­va­la, sa Eugen za­čal v ško­le usmie­vať a na­šiel po­cit bez­pe­čia. Vlad­le­na po­cho­pi­la dô­le­ži­tú prav­du: ni­kto by sa ne­mal cí­tiť na sve­te sám.

Po­ďa­ko­va­nie za lep­šie Bis­ku­pi­ce

Mest­ská časť aj pe­da­gó­go­via vy­jad­ri­li ob­rov­ské uzna­nie nie­len ví­ťaz­kám, ale všet­kým de­ťom, kto­ré sa za­po­ji­li. Dru­hý roč­ník an­ke­ty uká­zal, že hod­no­ty ako so­li­da­ri­ta a po­moc sú v bis­ku­pic­kých ško­lách pev­ne za­ko­re­ne­né.

Po­ďa­ko­va­nie mest­skej čas­ti pat­rí aj všet­kým ob­ča­nom, kto­rí hla­so­va­ním pod­po­ri­li tie­to krás­ne det­ské ges­tá.

(Po­du­naj­ské Bis­ku­pi­ce, BA24)