Chor­vát­ska krv v srd­ci Bra­ti­sla­vy: Pre­čo má na­še hlav­né mes­to „jad­ran­skú“ du­šu?

Bra­ti­sla­va je aj Chor­vát­ska. Da­vy ľu­dí od Jad­ra­nu priš­li v mi­nu­los­ti na na­še úze­mia v oba­vách pred Os­man­skou rí­šou. Osíd­li­li vy­ľud­ne­né ob­las­ti po bo­joch a epi­dé­miách. Ko­mu­ni­ta si do­dnes ctí svo­ju his­tó­riu a kul­tú­ru, kto­ré pri­po­mí­na­jú rôz­ne mies­ta i ak­cie. (BA24)

Útek pred pol­me­sia­com: Ako sa Chor­vá­ti ocit­li na Du­na­ji?

Prí­tom­nosť chor­vát­skej men­ši­ny v oko­lí Bra­ti­sla­vy nie je ná­ho­da, ale vý­sle­dok dra­ma­tic­kých his­to­ric­kých uda­los­tí. Hlav­ná vl­na mig­rá­cie na­sta­la v 16. sto­ro­čí, ke­dy ti­sí­ce ľu­dí ute­ka­li z juž­ných ob­las­tí pred expan­du­jú­cou Os­man­skou rí­šou.

Uhor­skí pa­nov­ní­ci ute­čen­cov ví­ta­li – po­tre­bo­va­li to­tiž osíd­liť úze­mia vy­ľud­ne­né voj­na­mi a epi­dé­mia­mi. Chor­vá­ti tak v prie­be­hu de­sať­ro­čí za­lo­ži­li ale­bo ob­no­vi­li de­siat­ky ob­cí v oko­lí vte­daj­šie­ho Pre­špor­ku. Ich prí­chod pri­nie­sol do re­gi­ó­nu no­vú dy­na­mi­ku, po­kro­či­lé poľ­no­hos­po­dár­ske tech­ni­ky a sil­nú ná­bo­žen­skú vie­ru.

Chor­vát­ske enk­lá­vy v Bra­ti­sla­ve a oko­lí

Dnes sú mno­hé z tých­to lo­ka­lít ne­od­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou mes­ta, no ich chor­vát­sky pô­vod je stá­le či­ta­teľ­ný v náz­voch ulíc, priez­vis­kách či ar­chi­tek­tú­re.

• De­vín­ska No­vá Ves: His­to­ric­ky naj­výz­nam­nej­šie cen­trum, kde chor­vát­sky duch do­mi­no­val až do 20. sto­ro­čia.
• Ču­no­vo a Ru­sov­ce: Juž­né mest­ské čas­ti, kto­ré si do­dnes udr­žia­va­jú veľ­mi sil­né ko­mu­nit­né väz­by a špe­ci­fic­ké ná­re­čie.
• Chor­vát­sky Grob: Obec tes­ne za hra­ni­ca­mi Bra­ti­sla­vy, kto­rá už svo­jím náz­vom hr­do od­ka­zu­je na svo­jich za­kla­da­te­ľov.
• Petr­žal­ka: Ho­ci je dnes naj­väč­ším síd­lis­kom, Chor­vát­ske ra­me­no (sle­pé ra­me­no Du­na­ja) ne­sie ná­zov prá­ve po chor­vát­skych osad­ní­koch, kto­rí v tej­to ob­las­ti ke­dy­si ob­rá­ba­li po­lia a záh­ra­dy.

Kul­túr­ne de­dič­stvo a Mú­ze­um kul­tú­ry Chor­vá­tov na Slo­ven­sku

Pre tých, kto­rí chcú his­tó­riu vi­dieť na vlast­né oči, je po­vin­nou za­stáv­kou De­vín­ska No­vá Ves. Síd­li tu Mú­ze­um kul­tú­ry Chor­vá­tov na Slo­ven­sku, kto­ré je sú­čas­ťou Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho mú­zea.

Čo v mú­zeu náj­de­te	Po­pis expo­zí­cie
Ľu­do­vé kro­je	Uni­kát­ne vý­šiv­ky a stri­hy, kto­ré kom­bi­nu­jú vplyv Jad­ra­nu a stred­nej Euró­py.
De­ji­ny mig­rá­cie	Ma­py a do­ku­men­ty za­chy­tá­va­jú­ce ces­tu z Chor­vát­ska až na Slo­ven­sko.
Slov­ník ná­re­čia	Ukáž­ky špe­ci­fic­ké­ho ja­zy­ka, kto­rý sa vy­ví­jal v izo­lá­cii stov­ky ro­kov.

Ži­vot men­ši­ny dnes: Od tam­bu­ríc po ku­li­nár­stvo

Chor­vát­ska men­ši­na nie je len ka­pi­to­lou v de­je­pis­ných kni­hách; je to ži­vý or­ga­niz­mus. Fun­go­va­nie ko­mu­ni­ty za­stre­šu­je Chor­vát­sky kul­túr­ny zväz na Slo­ven­sku, kto­rý ko­or­di­nu­je ak­ti­vi­ty v jed­not­li­vých mest­ských čas­tiach.

• Folk­lór­ne sú­bo­ry: Hud­ba je zá­kla­dom iden­ti­ty. Sú­bo­ry ako Ču­nov­ský kŕ­deľ ale­bo Ljul­jan­ka udr­žia­va­jú tra­dí­ciu hry na tam­bu­ri­cu (tra­dič­ný stru­no­vý ná­stroj).
• Spo­loč­né po­du­ja­tia: Naj­väč­ším sviat­kom je Fes­ti­val chor­vát­skej kul­tú­ry v De­vín­skej No­vej Vsi, kto­rý kaž­do­roč­ne v jú­ni pri­lá­ka hos­tí z Chor­vát­ska, Ra­kús­ka aj Ma­ďar­ska.
• Gas­tro­nó­mia: Tra­dič­né re­cep­ty, ako na­prí­klad špe­ci­fic­ké ko­lá­če či úp­ra­va rýb, sa v ro­di­nách de­dia z ge­ne­rá­cie na ge­ne­rá­ciu.

Pre­čo je dô­le­ži­té tú­to sto­pu po­znať?

Chor­vá­ti v Bra­ti­sla­ve sú dô­ka­zom to­ho, že na­še mes­to bo­lo vždy koz­mo­po­lit­né. Ich schop­nosť udr­žať si vlast­nú kul­tú­ru, ja­zyk a zvy­ky po do­bu viac ako 450 ro­kov v úpl­ne inom pro­stred­níc­tve je v európ­skom kon­tex­te uni­ká­tom.

Keď sa na­bu­dú­ce bu­de­te pre­chá­dzať pop­ri Chor­vát­skom ra­me­ne ale­bo nav­ští­vi­te Ču­no­vo, spo­meň­te si, že krá­ča­te po mies­tach, kto­ré pred stá­ro­čia­mi za­chrá­ni­li jed­nu dô­le­ži­tú časť európ­skej his­tó­rie.

---

Mú­ze­um kul­tú­ry Chor­vá­tov na Slo­ven­sku má no­vé ve­de­nie

Slo­ven­ské ná­rod­né mú­ze­um (SNM) pred­sta­vi­lo no­vú po­ve­re­nú ria­di­teľ­ku Mú­zea kul­tú­ry Chor­vá­tov na Slo­ven­sku. Sta­la sa ňou Má­ria Han­ny, osob­nosť úz­ko spä­tá s ume­lec­kým sve­tom a chor­vát­skou ko­mu­ni­tou.

Do če­la in­šti­tú­cie, kto­rá ucho­vá­va de­dič­stvo chor­vát­skej men­ši­ny, pri­chá­dza s am­bí­ci­ou pre­po­jiť tra­dí­cie s mo­der­ným prí­stu­pom.

Z oper­ných pó­dií k sprá­ve kul­túr­ne­ho de­dič­stva

Má­ria Han­ny pri­ná­ša do mú­zej­nej prá­ce uni­kát­ny po­hľad umel­ky­ne. Ako ab­sol­vent­ka Vy­so­kej ško­ly mú­zic­kých ume­ní v Bra­ti­sla­ve a bý­va­lá oper­ná spe­váč­ka Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho di­vad­la má bo­ha­té skú­se­nos­ti s kul­túr­nym ma­naž­men­tom.

Tie dl­ho­do­bo uplat­ňu­je aj ako ume­lec­ká ria­di­teľ­ka Fes­ti­va­lu chor­vát­skej kul­tú­ry na Slo­ven­sku.

Sil­ný vzťah ku ko­re­ňom

No­vá po­ve­re­ná ria­di­teľ­ka nie je v ko­mu­ni­te no­vá­či­kom. Jej mo­ti­vá­cia vy­chá­dza z hl­bo­ké­ho osob­né­ho pre­po­je­nia s his­tó­ri­ou vlast­ných pred­kov.

„Ctím si svo­je ko­re­ne. Vzhľa­dom na svo­jich pred­kov sa veľ­mi ra­da a ak­tív­ne po­die­ľam na ži­vo­te chor­vát­skej ko­mu­ni­ty na Slo­ven­sku,“ uvied­la Má­ria Han­ny pri prí­le­ži­tos­ti svoj­ho vy­me­no­va­nia.

Ví­zia pre roz­voj mú­zea

Mú­ze­um kul­tú­ry Chor­vá­tov na Slo­ven­sku, kto­ré síd­li v De­vín­skej No­vej Vsi, pl­ní kľú­čo­vú úlo­hu pri do­ku­men­tá­cii ži­vo­ta a zvy­kov ge­ne­rá­cií Chor­vá­tov na na­šom úze­mí.

Pod no­vým ve­de­ním sa oča­ká­va, že in­šti­tú­cia bu­de po­kra­čo­vať v:

• Ucho­vá­va­ní pa­mä­te: Do­ku­men­tá­cia ja­zy­ka a špe­ci­fic­kých zvy­kov chor­vát­skej men­ši­ny.
• Od­bor­nos­ti a kon­ti­nu­ite: Roz­ví­ja­nie ve­dec­ko-vý­skum­nej čin­nos­ti mú­zea.
• Ot­vo­re­nos­ti ve­rej­nos­ti: Pre­pá­ja­nie his­to­ric­kých prí­be­hov so sú­čas­ným kul­túr­nym ži­vo­tom v Bra­ti­sla­ve a oko­lí.

Mú­ze­um tak ostá­va dô­le­ži­tým bo­dom na ma­pe bra­ti­slav­skej kul­tú­ry, kde sa mi­nu­losť stre­tá­va so ži­vým ume­ním a ko­mu­nit­ným ži­vo­tom.





(SNM, De­vín­ska No­vá Ves, BA24)