Zo­mrel Ar­pád Tar­nóc­zy: Pr­vý pre­zi­dent slo­ven­skej aso­ciá­cie Mal­téz­ske­ho rá­du a bo­jov­ník pro­ti ko­mu­niz­mu

Zo­mrel Ar­pád Tar­nóc­zy. Slo­ven­sko stra­ti­lo vý­znam­nú osob­nosť ve­rej­né­ho a du­chov­né­ho ži­vo­ta. Vo ve­ku 89 ro­kov zo­mrel muž, kto­rý sa za­pí­sal do de­jín nie­len ako dip­lo­mat a po­li­tik, ale pre­dov­šet­kým ako ne­zlom­ný od­por­ca to­ta­lit­né­ho re­ži­mu a pr­vý pre­zi­dent Slo­ven­skej aso­ciá­cie Mal­téz­ske­ho rá­du. Je­ho ži­vot­ný prí­beh je sve­dec­tvom o osob­nej in­teg­ri­te, kto­rá pre­trva­la od vä­zen­ských ciel 50. ro­kov až po naj­vyš­šie po­sty v štát­nej sprá­ve a dip­lo­ma­cii. (MRS)

Od det­ské­ho väz­ňa k uzná­va­né­mu šľach­ti­co­vi

Ži­vot Ar­pá­da Tar­nóc­zy­ho bol od út­le­ho ve­ku po­zna­če­ný bo­jom za slo­bo­du. Už ako de­sať­roč­ný bol pr­vý­krát za­tknu­tý za ro­zná­ša­nie pro­ti­ko­mu­nis­tic­kých le­tá­kov.

Sku­toč­ná per­ze­kú­cia však priš­la v ro­ku 1950, keď bol ako ne­ce­lých 14-roč­ný od­sú­de­ný za po­kus o útek za hra­ni­ce a údaj­nú príp­ra­vu ozb­ro­je­né­ho od­po­ru. Trest si od­py­kal v ná­prav­ných za­ria­de­niach pre mla­dist­vých, čo mu na dl­hé ro­ky za­tvo­ri­lo dve­re k ďal­šie­mu vzde­la­niu.

Na­priek šľach­tic­ké­mu pô­vo­du a in­te­lek­tu­ál­ne­mu po­ten­ciá­lu mu­sel dl­hé ro­ky pra­co­vať ako po­moc­ný ro­bot­ník v che­mic­kých zá­vo­doch v No­vá­koch.

Po­li­tic­ká a dip­lo­ma­tic­ká drá­ha po no­vem­bri 1989

Pád re­ži­mu v ro­ku 1989 mu umož­nil na­pl­no vy­užiť je­ho or­ga­ni­zač­né schop­nos­ti. Tar­nóc­zy stál pri zro­de hnu­tia Ve­rej­nosť pro­ti ná­si­liu (VPN) v No­vá­koch a ne­skôr sa stal pred­nos­tom ok­res­né­ho úra­du.

V 90. ro­koch pô­so­bil ako po­sla­nec Ná­rod­nej ra­dy SR, kde sa kľú­čo­vým spô­so­bom za­slú­žil o pri­ja­tie zá­ko­na o ne­mo­rál­nos­ti a pro­ti­práv­nos­ti ko­mu­nis­tic­ké­ho sys­té­mu.

Svo­ju vlasť re­pre­zen­to­val aj na naj­vyš­šej úrov­ni:

• 1998 – 1999: Veľ­vys­la­nec Slo­ven­skej re­pub­li­ky v Ma­ďar­sku.
• 2006 – 2015: Pred­se­da Zvä­zu pro­ti­ko­mu­nis­tic­ké­ho od­bo­ja.
• 2009 – 2015: Člen Správ­nej ra­dy Ústa­vu pa­mä­ti ná­ro­da (ÚPN).

Služ­ba v Mal­téz­skom rá­de a du­chov­ný od­kaz

Vý­znam­nou ka­pi­to­lou je­ho ži­vo­ta bo­la služ­ba v Zvr­cho­va­nom vo­jen­skom mal­téz­skom rá­de, do kto­ré­ho bol pa­so­va­ný za ry­tie­ra v ro­ku 2001.

Je­ho úsi­lie vy­vr­cho­li­lo v ro­koch 2024–2025, ke­dy sa stal his­to­ric­ky pr­vým pre­zi­den­tom no­vo­vznik­nu­tej Slo­ven­skej aso­ciá­cie Mal­téz­ske­ho rá­du.

„J.E. Ar­pád Tar­nóc­zy stál pri zro­de na­šej aso­ciá­cie a svo­jou múd­ros­ťou za­ne­chal trva­lú sto­pu v na­šich srd­ciach. Je­ho na­sa­de­nie a ver­nosť hod­no­tám rá­du zo­sta­nú pre nás trva­lou in­špi­rá­ci­ou,“ uvied­la aso­ciá­cia vo svo­jom ofi­ciál­nom vy­hlá­se­ní.

Osob­nosť, kto­rá spá­ja­la šport aj ve­rej­ný ži­vot

Ar­pád Tar­nóc­zy ne­bol len mu­žom po­li­ti­ky a vie­ry, ale aj te­lom a du­šou špor­to­vec. Vý­raz­ne sa po­die­ľal na roz­vo­ji vod­né­ho pó­la na Slo­ven­sku, pô­so­bil ako hráč, tré­ner a v ro­koch 1995 – 1999 za­stá­val po­st pre­zi­den­ta Slo­ven­ské­ho zvä­zu vod­né­ho pó­la.

Úp­rim­né re­ak­cie do­mo­va i zo za­hra­ni­čia

Sprá­va o je­ho úmr­tí 23. ja­nu­ára 2026 vy­vo­la­la vl­nu úp­rim­nej sú­s­tras­ti. Pod sta­tu­som Mal­téz­ske­ho rá­du sa zhro­maž­di­li stov­ky kon­do­len­cií od zná­mych osob­nos­tí, kňa­zov, pria­te­ľov i za­hra­nič­ných or­ga­ni­zá­cií.

Sub­jekt / Osob­nosť	Vy­jad­re­nie
Mal­téz­sky rád Ru­mun­sko	„RIP, dra­hý Ar­pád.“
o. Sta­ni­slav	„Nech Pán prij­me je­ho du­šu na mies­to, kde niet bo­les­ti ani zár­mut­ku.“
Zväz pro­ti­ko­mu­nis­tic­ké­ho od­bo­ja	Vy­z­dvi­hnu­tie je­ho bo­ja za spra­vod­li­vosť a prav­du.
Gian­ni Me­ro­la	„Nech mu je zem ľah­ká. Úp­rim­nú sú­s­trasť ro­di­ne.“

Ter­mín po­sled­nej roz­lúč­ky

Po­sled­ná roz­lúč­ka s J.E. Ar­pá­dom Tar­nóc­zym so svä­tou om­šou sa usku­toč­nia v uto­rok 3. feb­ru­ára 2026 o 14:00 v Kos­to­le sv. Mi­ku­lá­ša v No­vá­koch.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(Mal­téz­sky rád Slo­ven­sko, Or­der of Mal­ta Slo­va­kia, Wi­ki­pé­dia, BA24)