Opus­ti­la nás le­gen­da SĽUK‑u: Zo­mrel za­slú­ži­lý ume­lec Mi­lan Ras­ti­slav Šev­čík

Zo­mrel Mi­lan Ras­ti­slav Šev­čík. Vo ve­ku ne­do­ži­tých 90 ro­kov nás vče­ra opus­til dl­ho­roč­ný só­lis­ta, pe­da­góg a ve­dú­ci ta­neč­né­ho sú­bo­ru SĽUK. Je­ho me­no zo­sta­ne navž­dy spä­té s naj­výz­nam­nej­ší­mi die­la­mi náš­ho ľu­do­vé­ho ume­nia, v kto­rých za­žia­ril ako ne­za­me­ni­teľ­ný in­ter­pret a cha­riz­ma­tic­ký lí­der. (SĽUK, BA24)

Ces­ta od mla­dé­ho ta­len­tu k hviez­de scé­ny

Mi­lan Šev­čík spo­jil svoj ži­vot so Slo­ven­ským ľu­do­vým ume­lec­kým ko­lek­tí­vom už v ok­tób­ri 1951. Je­ho ta­lent bol ta­ký vý­raz­ný, že ho­ci bol ve­de­ný ako zbo­ro­vý ta­neč­ník, od po­čiat­ku mu bo­li zve­ro­va­né tie naj­ná­roč­nej­šie só­lo­vé par­ty.

• Fe­no­me­nál­ny Já­no­šík: V ro­ku 1956 ho cho­re­o­graf Ju­raj Ku­bán­ka ob­sa­dil do ti­tul­nej po­sta­vy v die­le „Po­vesť o Já­no­ší­ko­vi a hôr­nych chlap­coch“. Šev­čík do ro­ly vlo­žil ta­kú vnú­tor­nú si­lu a na­pä­tie, že to­to čís­lo sa na dl­hé ro­ky sta­lo vr­chol­ným bo­dom prog­ra­mu SĽUK‑u.
• Prie­kop­ník te­le­víz­ne­ho vy­sie­la­nia: 3. no­vem­bra 1956 sa ob­ja­vil v hlav­nej úlo­he le­gen­dár­ne­ho pred­sta­ve­nia „Svad­ba pod Tat­ra­mi“, kto­rým sa sláv­nost­ne ot­vá­ra­lo te­le­víz­ne vy­sie­la­nie na Slo­ven­sku.
• Vše­stran­ný ume­lec: Ok­rem slo­ven­ské­ho folk­ló­ru (Go­ral, My­ja­va, Pod­po­lian­ska mlaď) exce­lo­val aj v cha­rak­te­ro­vých tan­coch, ako bo­li ci­gán­ske „Vla­chi­ko“ či in­do­néz­sky ta­nec „Se­ram­pang dua blas“.

Vzde­la­nie a pe­da­go­gic­ká sto­pa

Mi­lan Šev­čík ne­bol len ta­neč­ní­kom te­lom, ale aj du­šou od­bor­ní­ka. V ro­ku 1962 úspeš­ne ukon­čil štú­dium pe­da­go­gi­ky tan­ca na Hu­dob­nej fa­kul­te VŠMU. Svo­je ve­do­mos­ti ná­sled­ne odo­vzdá­val ďal­ším ge­ne­rá­ciám.

Uzna­nie a fil­mo­vá tvor­ba

Je­ho muž­ný zjav a pre­cíz­na tech­ni­ka ne­unik­li ani fil­mo­vým tvor­com. Mi­lan Šev­čík sa ob­ja­vil v kul­to­vom fil­me Rod­ná zem a v mno­hých te­le­víz­nych in­sce­ná­ciách, kde spá­jal ta­neč­né maj­strov­stvo s he­rec­kým pre­ja­vom.

Za svoj mi­mo­riad­ny prí­nos pre slo­ven­ské ume­nie mu bol v ro­ku 1969 ude­le­ný ti­tul Za­slú­ži­lý ume­lec, kto­rý mu odo­vzdal vte­daj­ší mi­nis­ter kul­tú­ry Mi­ro­slav Vá­lek.

Spo­mien­ka, kto­rá ne­vy­has­ne

Ve­de­nie a čle­no­via SĽUK‑u sa s vá­že­ným pá­nom Šev­čí­kom lú­čia s ne­smier­nou úc­tou. Ako uvie­dol vo svo­jej kni­he Ju­raj Ku­bán­ka, Mi­lan Šev­čík bol ta­neč­ní­kom, kto­rý do­ká­zal v di­vá­ko­vi vy­vo­lať zi­mom­riav­ky hneď, ako sa ob­ja­vil na scé­ne.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(SĽUK, BA24)