Se­dem­bo­lest­ná z kve­tov: Vaj­nor­ský or­na­ment vdý­chol no­vý ži­vot ná­bo­žen­skej tra­dí­cii

Vaj­no­ry ma­jú uni­kát­nu iko­nu. Vý­tvar­níč­ka Vie­ra Sle­zá­ko­vá vy­tvo­ri­la po­mo­cou tra­dič­nej ľu­do­vej or­na­men­ti­ky iko­no­gra­fic­ký ob­raz Se­dem­bo­lest­nej Pan­ny Má­rie, pat­rón­ky Slo­ven­ska, in­špi­ro­va­ný so­chou vo vaj­nor­skom kos­to­le. In­for­mo­va­li o tom Vaj­nor­ské no­vin­ky. (VN)

Ces­ta od tra­dí­cie k ori­gi­nál­ne­mu die­lu

Vie­ra Sle­zá­ko­vá je s vaj­nor­ským or­na­men­tom spä­tá od det­stva, ke­dy ju do ta­jom­stiev pa­lič­ko­va­nia a ma­ľo­va­nia za­svä­co­va­li miest­ne „že­nič­ky“.

Keď ju miest­ny fa­rár otec Jo­zef Ko­vá­čik oslo­vil s pros­bou o ob­raz Pan­ny Má­rie, priš­la vý­zva, kto­rá vy­ža­do­va­la spo­je­nie prí­snych pra­vi­diel kres­ťan­skej iko­no­gra­fie a hra­vej va­ria­bi­li­ty vaj­nor­ské­ho mo­tí­vu.

Sym­bo­li­ka skry­tá v kaž­dom kviet­ku

Vý­sled­né die­lo nie je ná­hod­ným zo­sku­pe­ním prv­kov. Kaž­dý de­tail má svoj hl­bo­ký du­chov­ný vý­znam, kto­rý au­tor­ka pre­cíz­ne pre­mys­le­la:

Pan­na Má­ria (na­vo­nok mod­rá, vnút­ri čer­ve­ná):

• Plášť: Tvo­ria ho mod­ré ne­zá­bud­ky – sym­bo­ly než­nej lás­ky mat­ky k sy­no­vi.
• Ša­ty a srd­ce: Čer­ve­ná far­ba je zná­zor­ne­ná tu­li­pán­mi, ru­žič­ka­mi a kvet­mi srd­cov­ky.
• Hla­va a ko­ru­na: Kvet pla­mien­ka ob­ko­le­se­ný sied­mi­mi zla­tý­mi lu­peň­mi, kto­ré sym­bo­li­zu­jú se­dem bo­les­tí Pan­ny Má­rie.
• Ru­ky: Sú tvo­re­né obil­ný­mi klas­mi, kto­ré sú ty­pic­kým prv­kom vaj­nor­ských po­lí.

Je­žiš Kris­tus (na­vo­nok čer­ve­ný, vnút­ri mod­rý):

• Te­lo: Ústred­ným mo­tí­vom je vaj­nor­ský pe­li­kán, kto­rý si vy­tr­há­va mä­so z te­la, aby na­kŕ­mil mlá­ďa­tá – sym­bol obe­ty a Eucha­ris­tie.
• Hla­va a tŕ­ňo­vá ko­ru­na: Kvet chry­zan­té­my s de­via­ti­mi špi­ca­tý­mi zla­tý­mi lu­peň­mi (3x3), čo sym­bo­li­zu­je do­ko­na­losť Najs­vä­tej­šej Tro­j­i­ce.

Vaj­nor­ský or­na­ment ako dar od pred­kov

Skla­da­nie ob­ra­zu bo­lo za­vŕ­še­né tra­dič­ným prv­kom – tzv. „for­mič­kou“. Ide o pás opa­ku­jú­cich sa mo­tí­vov, kto­rý au­tor­ka umiest­ni­la do spod­nej čas­ti ako pod­sta­vu pre ce­lé vy­ob­ra­ze­nie. Die­lo tak ctí tra­dič­né kom­po­zič­né po­stu­py vaj­nor­skej maľ­by.

Po­koj a in­špi­rá­cia v dneš­nej do­be

Die­lo Vie­ry Sle­zá­ko­vej nám pri­po­mí­na, že aj upro­stred ťaž­kej prá­ce si na­ši pred­ko­via na­šli čas na tvo­ri­vú, jem­nú a kre­a­tív­nu čin­nosť. Vaj­nor­ský or­na­ment pre­žil vďa­ka ich tr­pez­li­vos­ti a zod­po­ved­nos­ti k tra­dí­ciám.

Ten­to ob­raz je po­zván­kou pre kaž­dé­ho z nás – skús­me sa v dneš­nej upo­náh­ľa­nej do­be stí­šiť a čer­pať si­lu z ko­re­ňov, kto­ré nás de­fi­nu­jú. Ume­nie a vie­ra sa tu spo­ji­li do jed­né­ho har­mo­nic­ké­ho cel­ku, kto­rý je vzo­rom úc­ty k slo­ven­ské­mu kul­túr­ne­mu de­dič­stvu.

(Vaj­nor­ské no­vin­ky, Vie­ra Sle­zá­ko­vá, BA24)