Od­iš­la stráž­ky­ňa chor­vát­skych tra­dí­cií: Jo­ze­fí­na Da­ni­čo­vá

Opúš­ťa nás Jo­ze­fí­na Da­ni­čo­vá. Bo­la kľú­čo­vou po­sta­vou chor­vát­skej ko­mu­ni­ty v De­vín­skej No­vej Vsi. Tá­to vy­štu­do­va­ná in­ži­nier­ka a bý­va­lá špor­tov­ky­ňa sa ne­zma­za­teľ­ne za­pí­sa­la do de­jín hlav­né­ho mes­ta pre­dov­šet­kým ako pred­sed­níč­ka chor­vát­ske­ho spol­ku, vy­da­va­teľ­ka ča­so­pi­su a au­tor­ka slov­ní­ka uni­kát­ne­ho miest­ne­ho dia­lek­tu. Jej ce­lo­ži­vot­ná prá­ca v ob­las­ti kul­tú­ry a do­ku­men­tá­cie pô­vod­ných tra­dí­cií zo­stá­va vzác­nym od­ka­zom pre všet­ky bu­dú­ce ge­ne­rá­cie No­vo­veš­ťa­nov. (DNV)

🕯️ Zo­mre­la Jo­ze­fí­na Da­ni­čo­vá († 1. 1. 2026)

De­vín­ska No­vá Ves stra­ti­la na za­čiat­ku ro­ka 2026 jed­nu zo svo­jich naj­výz­nam­nej­ších osob­nos­tí. Pa­ni Jo­ze­fí­na Da­ni­čo­vá za­svä­ti­la ce­lý svoj ži­vot s lás­kou a od­da­nos­ťou kul­tú­re a za­cho­vá­va­niu tra­dí­cií chor­vát­skej men­ši­ny. Jej prí­nos k udr­ža­niu chor­vát­ske­ho kul­túr­ne­ho de­dič­stva za­ne­chal ne­zma­za­teľ­nú sto­pu nie­len v rám­ci mest­skej čas­ti, ale aj v šir­šom re­gi­ó­ne.

📚 Vše­stran­ná osob­nosť: Od fut­ba­lo­vej brán­ky po li­te­rár­nu re­dak­ciu

Ži­vot pa­ni Da­ni­čo­vej bol na­pl­ne­ný pes­trý­mi ak­ti­vi­ta­mi a od­bor­nou prá­cou, kto­ré sia­ha­li ďa­le­ko za hra­ni­ce kul­túr­ne­ho ak­ti­viz­mu:

• Vzde­la­nie a pro­fe­sia: Vy­štu­do­va­la che­mic­ké in­ži­nier­stvo a pô­so­bi­la ako od­bor­ná re­dak­tor­ka vo vy­da­va­teľ­stve Al­fa.
• Špor­to­vá mla­dosť: V mla­dos­ti bo­la ak­tív­nou a ne­po­sed­nou, pô­so­bi­la do­kon­ca ako bran­kár­ka fut­ba­lo­vé­ho klu­bu Lo­ko­mo­tí­va De­vín­ska No­vá Ves.
• Kul­túr­ne ko­re­ne: Pô­so­bi­la v di­va­del­nom sú­bo­re a sta­la sa pred­sed­níč­kou Chor­vát­ske­ho kul­túr­ne­ho spol­ku v De­vín­skej No­vej Vsi.

🇭🇷 Ce­lo­ži­vot­né die­lo pre chor­vát­sku men­ši­nu

Jej úsi­lie o za­cho­va­nie ja­zy­ka a iden­ti­ty pred­kov vy­ús­ti­lo do nie­koľ­kých zá­sad­ných pro­jek­tov, kto­ré bu­dú slú­žiť aj bu­dú­cim ge­ne­rá­ciám.

🗣️ Zá­chra­na miz­nú­ce­ho ja­zy­ka

Jed­ným z jej naj­väč­ších úspe­chov bo­lo zjed­no­te­nie chor­vát­ske­ho ča­kav­ské­ho ná­re­čia do kniž­nej po­do­by. Slov­ník, na kto­rom pra­co­va­la, ob­sa­hu­je hes­lá za­cho­va­né úst­nym po­da­ním z ge­ne­rá­cie na ge­ne­rá­ciu. Ako sa­ma uvied­la, cie­ľom bo­lo ucho­vať ja­zyk pred­kov v ča­se, ke­dy ním roz­prá­va čo­raz me­nej oby­va­te­ľov mest­skej čas­ti.

Česť jej pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ JEJ MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH JEJ SVIETI

(De­vín­ska No­vá Ves, BA24)