Vaj­nor­ský pán fa­rár je au­to­rom zbier­ky vti­pov!

Vaj­no­ry ma­jú vtip­né­ho du­chov­né­ho. Fa­rár Jo­zef Ko­vá­čik vy­tvo­ril kniž­nú zbier­ku 365 + 1 vtip na­mies­to tab­le­tiek pro­ti me­lan­chó­lii. Svo­je pô­so­be­nie vo Vaj­no­roch be­rie ako mi­siu spá­ja­nia tra­dí­cií s mo­der­ným sve­tom. Ho­ci spo­loč­nosť aj Vaj­no­ry pre­chá­dza­jú zme­na­mi, je­ho cie­ľom zo­stá­va ot­vo­re­nosť vo­či všet­kým oby­va­te­ľom a hľa­da­nie ciest, ako odo­vzdať vie­ru a hod­no­ty mla­dej ge­ne­rá­cii. (VN)

⛪ Byť sú­čas­ťou far­nos­ti je nie­čo osob­né a prí­ťaž­li­vé

Vaj­no­ry sú zná­me svo­jou bo­ha­tou tra­dí­ci­ou a vý­znam­ný­mi osob­nos­ťa­mi, kto­ré tu pô­so­bi­li. Už viac ako šty­ri ro­ky k nim pat­rí aj fa­rár Jo­zef Ko­vá­čik – kňaz, no­vi­nár a au­tor hu­mor­ných kníh, kto­rý do far­nos­ti pri­ná­ša nie­len du­chov­nú hĺb­ku, ale aj ra­dosť a vtip.

👤 Kto je Jo­zef Ko­vá­čik?

Na­ro­dil sa v ro­ku 1972 vo Veľ­kom Rov­nom, no vy­ras­tal na Zá­ho­rí. Je­ho ces­ta za kňazs­tvom vied­la cez Bra­ti­sla­vu až na Pá­pež­skú uni­ver­zi­tu San­ta Cro­ce v Rí­me, kde vy­štu­do­val te­oló­giu a so­ciál­nu ko­mu­ni­ká­ciu.

Po­čas svo­jej ka­ri­é­ry spo­jil du­chov­né po­sla­nie s me­diál­nym sve­tom:

• pô­so­bil ako spo­lu­pra­cov­ník Va­ti­kán­ske­ho rá­dia
• bol ria­di­te­ľom Tla­čo­vej kan­ce­lá­rie KBS
• prog­ra­mo­vým ria­di­te­ľom TV LUX
• je čle­nom Slo­ven­ské­ho syn­di­ká­tu no­vi­ná­rov
• pro­fe­si­onál­nym tl­moč­ní­kom z ta­lian­či­ny
• je au­to­rom po­pu­lár­nej zbier­ky vti­pov „365 + 1 vtip na­mies­to tab­le­tiek pro­ti me­lan­chó­lii“.

---

💬 Myš­lien­ky z roz­ho­vo­ru: O vie­re, mla­dých a Vaj­no­roch

Jo­zef Ko­vá­čik vní­ma Vaj­no­ry ako „de­di­nu svät­cov v mes­te“. S po­ko­rou pri­po­mí­na od­kaz Ti­tu­sa Ze­ma­na či bis­ku­pa Mi­cha­la Bu­zal­ku, kto­rých sto­pu sa sna­ží vo far­nos­ti roz­ví­jať.

🔑 Hľa­da­nie kľú­ča k mlá­de­ži

Za jed­nu z naj­väč­ších vý­ziev po­va­žu­je prá­cu s mla­dou ge­ne­rá­ci­ou, kto­rá po ob­do­bí pan­dé­mie vy­ka­zu­je znám­ky väč­šej uzav­re­tos­ti.

Jo­zef Ko­vá­čik

„Za­tiaľ ne­má­me re­cept na rie­še­nie väč­ši­ny prob­lé­mov, ale sme v štá­diu hľa­da­nia. Aj to­ho sym­bo­lic­ké­ho kľú­či­ka na ces­te k po­cho­pe­niu mla­dých ľu­dí a ich si­tu­ácie.“

Pod­ľa ne­ho je dô­le­ži­tý osob­ný kon­takt a vy­tvá­ra­nie pries­to­ru, kde mla­dí náj­du nie­čo, čo im svet ne­po­nú­ka – po­cit, že byť sú­čas­ťou far­nos­ti je nie­čo osob­né a prí­ťaž­li­vé.

🏘️ Vaj­no­ry ako „de­di­na v mes­te“

Vaj­no­ry pre­chá­dza­jú zme­na­mi. Pod­ľa po­sled­né­ho sčí­ta­nia už ka­to­lí­ci tvo­ria pri­bliž­ne po­lo­vi­cu oby­va­teľ­stva.

Po­zi­tí­vum

• ko­mu­ni­ta je kom­pakt­ná
• ľu­dia sa po­zna­jú
• dr­žia spo­lu

Vý­zva

• in­teg­rá­cia no­vých oby­va­te­ľov
• aby ich do­má­ca ko­mu­ni­ta pri­ja­la
• bo­li pre Vaj­no­ry obo­ha­te­ním

🎨 Spo­je­nie vie­ry a ume­nia

Fa­rár vy­z­dvi­hol no­vý prí­ras­tok vo vaj­nor­skom kos­to­le, zo­bra­ze­nie Se­dem­bo­lest­nej Pan­ny Má­rie spra­co­va­né for­mou tra­dič­né­ho vaj­nor­ské­ho or­na­men­tu. Die­lo vy­tvo­ri­la umel­ky­ňa Vie­ra Sle­zá­ko­vá a pred­sta­vu­je pre­mos­te­nie mi­nu­los­ti so sú­čas­nos­ťou.

(Vaj­nor­ské no­vi­ny, BA24)