Čis­te­nie Is­tro­che­mu vy­vo­lá­va hád­ky, pre Bra­ti­sla­vu však tá­to sa­ná­cia sta­čiť ne­bu­de!

| BA24

,

Vy­čis­te­nie Is­tro­che­mu sta­čiť ne­bu­de. Eš­te väč­šou eko­lo­gic­kou hroz­bou je to­tiž sk­lád­ka vo Vra­ku­ni a na Ža­bom ma­je­ri. V tie­to dni vy­vo­lal po­le­mi­ku plán na čis­te­nie are­álu po bý­va­lom che­mic­kom zá­vo­de eš­te z čias Alf­re­da No­be­la za štát­ne pe­nia­ze. (BA24)


🇸🇰 Sa­ná­cia Is­tro­che­mu: Kľú­čo­vé fak­ty a kon­tro­ver­zie


💰 Štát má za­pla­tiť za čis­te­nie are­álu Is­tro­che­mu

  • Mi­nis­ter­stvo ži­vot­né­ho pro­stre­dia (MŽP) na­vrhu­je sa­ná­ciu
  • čis­tiť sa má kon­ta­mi­no­va­né úze­mie Is­tro­che­mu
  • na vlast­né ná­kla­dy štá­tu


Vlast­ník pô­dy

  • 138 hek­tá­rov
  • vlast­ní spo­loč­nosť Is­tro­chem Re­a­li­ty
  • pat­rí pod Ba­bi­šov hol­ding Ag­ro­fert
  • kon­krét­ne cez fir­mu Syn­Bi­ol
  • Ag­ro­fert po­zem­ky kú­pil v ro­ku 2002


Dô­vod

  • zne­čis­te­nie vznik­lo pred pri­va­ti­zá­ci­ou v ro­ku 2002
  • pre­to má byť štát zo zá­ko­na po­vin­ný sa­no­vať úze­mia
  • nie je zná­my iný pô­vod­ca kon­ta­mi­ná­cie


Ná­kla­dy

  • od­had cel­ko­vej su­my je 350 až 700 mi­li­ó­nov eur


Fi­nan­co­va­nie

  • euro­fon­dy
  • en­vi­ro­fond
  • štát­ny roz­po­čet


Vy­uži­tie po­zem­kov

  • ma­jú tam byť kan­ce­lá­rie a by­ty


🏛️ Opo­zí­cia pro­tes­tu­je

  • štát by vy­čis­til po­zem­ky sú­krom­nej fir­me
  • mno­ho­ná­sob­ne by zhod­no­til po­zem­ky


Ča­so­vá zho­da

  • plán pod­ľa De­mok­ra­tov pred­sta­vi­li po stret­nu­tí
  • mi­nis­tra ži­vot­né­ho pro­stre­dia To­má­ša Ta­ra­bu s An­dre­jom Ba­bi­šom


🟢 Po­stoj Ag­ro­fer­tu

  • Is­tro­chem Re­a­li­ty sa­ná­ciu štá­tom ví­ta
  • ide o pl­ne­nie zá­kon­nej po­vin­nos­ti štá­tu
  • Ag­ro­fert riad­ne spl­nil všet­ky zá­väz­ky z pri­va­ti­zač­nej zmlu­vy
  • vrá­ta­ne eko­lo­gic­ký in­ves­tí­cií
  • hod­no­ta po­zem­kov sa ne­zme­ní
  • už v ro­ku 2002 za­hŕňa­la sa­ná­ciu, kto­rú má za­bez­pe­čiť štát
  • je vo ve­rej­nom zá­uj­me


Pô­vod zne­čis­te­nia

  • kon­ta­mi­ná­cia vznik­la v ča­se, keď kon­cern Ag­ro­fert eš­te ne­exis­to­val
  • zá­vod bol CHZJD




📜 His­tó­ria pod­ni­ku


Za­lo­že­nie:

  • 1873
  • Alf­red No­bel
  • to­vá­reň na dy­na­mit a che­mi­ká­lie
  • naj­výz­nam­nej­šia che­mic­ká to­vá­reň v Uhor­sku


Trans­for­má­cia vý­ro­by:

  • spo­čiat­ku vý­buš­ni­ny
  • od 1925 hno­ji­vá a rôz­ne che­mi­ká­lie


Ob­do­bie to­ta­li­ty:

  • Che­mic­ké zá­vo­dy Ju­ra­ja Di­mit­ro­va
  • 1946 zná­rod­ne­nie
  • roz­ší­re­nie o ag­ro­che­mi­ká­lie (ochra­na rast­lín)
  • vy­tvo­re­nie Zá­vo­du mie­ru (vis­kó­zo­vé vlák­na)
  • za­lo­že­nie dneš­né­ho Dus­lo Ša­ľa (kto­ré sa ne­skôr od­de­li­lo)


Náz­vy:

  • Pô­vod­ne to­vá­reň Alf­re­da No­be­la
  • Che­mic­ké zá­vo­dy Ju­ra­ja Di­mit­ro­va (CHZJD, od 1951)
  • Is­tro­chem (od 1991)


Pri­va­ti­zá­cia:

  • 1995 trans­for­má­cia na štát­nu a.s.,
  • 1997 spri­va­ti­zá­cia ma­na­žér­skou spo­loč­nos­ťou


Pre­daj Ag­ro­fer­tu:

  • v ro­ku 2002 štát (FNM) pre­dal Is­tro­chem
  • hol­din­gu Ag­ro­fert An­dre­ja Ba­bi­ša


Sú­čas­nosť:

  • od ro­ku 2006 je Is­tro­chem len od­štep­ný zá­vod Dus­la
  • (vlast­ne­né­ho Ag­ro­fer­tom).
  • dnes má v are­áli hod­no­tu naj­mä 150 hek­tá­rov po­zem­kov
  • vlast­ní ich fir­ma Is­tro­chem Re­a­li­ty, a.s. (Ba­bi­šo­va fir­ma)




☠️ En­vi­ron­men­tál­na zá­ťaž (Od 19. sto­ro­čia)

  • pod­nik po­čas ce­lej svo­jej his­tó­rie pro­du­ko­val ma­sív­ne zne­čis­te­nie
  • uni­ka­lo do pô­dy, po­vr­cho­vej a po­d­zem­nej vo­dy


Geolo­gic­ký pries­kum (2009):

  • Fir­ma Is­tro­chem Re­a­li­ty si ho da­la vy­pra­co­vať
  • uta­ji­la ho na 10 ro­kov
  • (od­taj­ne­ný 2020 po­slan­ky­ňou T. Stoh­lo­vou)


Zis­te­nia:

  • Kon­ta­mi­ná­cia po­d­zem­nej vo­dy a pô­dy
  • or­ga­nic­ký­mi a anor­ga­nic­ký­mi lát­ka­mi


Lát­ky:

  • at­ra­zín
  • to­lu­én
  • ar­zén
  • olo­vo
  • ben­zén
  • PCB lát­ky


Pre­kro­če­nie li­mi­tov:

  • pri via­ce­rých lát­kach viac ako 1000-ná­sob­né


Vi­zu­ali­zá­cia:

  • vr­ty od­ha­li­li fia­lo­vé po­lia
  • s te­ku­tý­mi lát­ka­mi
  • a bie­lu vrstvu pes­ti­cí­dov


Ší­re­nie zne­čis­te­nia:

  • pred­po­klad ší­re­nia na Tr­náv­ku, Ru­ži­nov a sme­rom na Vra­ku­ňu
  • s ri­zi­kom kon­tak­tu s Vra­kun­skou sk­lád­kou
  • a ší­re­ním na Žit­ný os­trov


Sú­čas­nosť:

  • roz­bo­ry v oko­li­tých obyt­ných štvr­tiach
  • (No­vé Mes­to, Ru­ži­nov, Ra­ča)
  • po­tvr­di­li prí­tom­nosť pes­ti­cí­dov vo vo­de zo stud­ní,
  • RÚVZ vy­dal zá­kaz po­u­ží­va­nia stu­dňo­vej vo­dy


Ná­vrh sa­ná­cie (2009):

  • od­čer­pa­nie kon­ta­mi­no­va­nej vo­dy
  • od­ťa­že­nie kon­ta­mi­no­va­nej pô­dy
  • (naj­roz­siah­lej­ší a naj­ná­klad­nej­ší va­riant)


2. Zne­čis­te­nie na sk­lád­kach (od­pad Is­tro­che­mu)

  • ne­vy­hnut­ná re­a­li­zá­cia sa­nač­ných opat­re­ní
  • od­pad z vý­ro­by bol od­vá­ža­ný na dve sk­lád­ky:
  • Ža­bí ma­jer a hlav­ne Sk­lád­ka vo Vra­ku­ni


Sk­lád­ka Vra­ku­ňa (Pries­kum 2014):


Pre­uká­za­né ri­zi­ko:

  • Ri­zi­ko pre zdra­vie (bio­lo­gic­ká zó­na)
  • a ší­re­nie zne­čis­te­nia po­d­zem­nou vo­dou


Lát­ky:

  • ar­zén
  • BTEX
  • chlór­ben­zén
  • PCB
  • pes­ti­cí­dy
  • a her­bi­cí­dy (kar­ci­no­gén­ne a ne­kar­ci­no­gén­ne účin­ky)


Ohro­ze­nie:

  • lát­ky ohro­zu­jú kva­li­tu vo­dy
  • v ob­las­ti Vra­ku­ne, Po­du­naj­ských Bis­ku­píc
  • pre­ni­ka­jú až 5 km do Žit­né­ho os­tro­va




☣️ Is­tro­chem a sk­lád­ka Vra­ku­ňa: Roz­diel a pre­po­je­nie

Ka­te­gó­riaIs­tro­chem
(Are­ál bý­va­lé­ho pod­ni­ku CHZJD)		Sk­lád­ka CHZJD/Vrakuňa
(Vra­kun­ská sk­lád­ka)
Typ zá­ťa­žeAre­álo­vé zne­čis­te­nieSk­lád­ka che­mic­ké­ho od­pa­du
Lo­ka­li­taAre­ál bý­va­lých Che­mic­kých zá­vo­dov Ju­ra­ja Di­mit­ro­va (CHZJD), dnes Is­tro­chem (kat. úze­mie No­vé Mes­to, Ru­ži­nov, Tr­náv­ka).Úze­mie na ro­z­hra­ní mest­ských čas­tí Vra­ku­ňa a Ru­ži­nov, v su­chom ra­me­ne Ma­lé­ho Du­na­ja.
VznikVý­rob­ná čin­nosť a na­kla­da­nie s che­mi­ká­lia­mi pria­mo v are­áli zá­vo­du.Ukla­da­nie, resp. vy­lie­va­nie od­pa­du z vý­ro­by CHZJD/Istrochem do ra­me­na Du­na­ja (cca 60. – 80. ro­ky).
Roz­sah zne­čis­te­niaKon­ta­mi­ná­cia pô­dy a po­d­zem­nej vo­dy pria­mo v are­áli a v oko­li­tých mest­ských čas­tiach (na­pr. Tr­náv­ka).Kon­cen­tro­va­ná zá­ťaž (cca 120 000 m3 od­pa­du) pred­sta­vu­jú­ca akút­ne ri­zi­ko pre po­d­zem­nú vo­du (kon­ta­mi­nač­ný mrak).
Hlav­né ri­zi­koŠí­re­nie kon­ta­mi­ná­cie z are­álu po­d­zem­ný­mi vo­da­mi. Od­had ná­kla­dov na sa­ná­ciu sa po­hy­bu­je od 350 do 700 mil. €.Únik to­xic­kých lá­tok (pes­ti­cí­dy, BTEX, chló­ro­va­né uhľo­vo­dí­ky) do po­d­zem­ných vôd s po­ten­ciál­nym ohro­ze­ním Žit­né­ho os­tro­va.
Rie­še­nieKom­plex­ná sa­ná­cia are­álu a zne­čis­te­nia po­d­zem­ných vôd. (Dl­ho­do­bý a ná­klad­ný pro­ces).Sa­ná­cia (na­pr. me­tó­dou en­kap­su­lá­cie – ob­ko­le­se­nie ne­prie­pust­ný­mi ste­na­mi) ale­bo od­ťa­že­nie od­pa­du.



🔗 His­to­ric­ké Pre­po­je­nie

Oba prob­lé­my sú po­zos­tat­kom čin­nos­ti jed­né­ho pod­ni­ku: Che­mic­kých zá­vo­dov Ju­ra­ja Di­mit­ro­va (CHZJD), kto­ré bo­li ne­skôr pre­me­no­va­né na Is­tro­chem.

  1. Is­tro­chem (zdroj vý­ro­by): V are­áli zá­vo­du sa v dô­sled­ku vý­ro­by (pes­ti­cí­dy, hno­ji­vá, tr­ha­vi­ny) a ne­še­tr­né­ho na­kla­da­nia s od­pad­mi zne­čis­ti­la pô­da a po­d­zem­ná vo­da. To­to je ploš­ná are­álo­vá zá­ťaž v šir­šom oko­lí.
  2. Sk­lád­ka Vra­ku­ňa (mies­to ulo­že­nia): Od­pad, kto­rý vzni­kol v Is­tro­che­me, sa vy­vá­žal a ukla­dal bez za­bez­pe­če­nia do su­ché­ho ra­me­na Ma­lé­ho Du­na­ja, čím vznik­la vy­so­ko to­xic­ká sk­lád­ka che­mic­ké­ho od­pa­du v mest­skej čas­ti Vra­ku­ňa a Ru­ži­nov.


(De­mok­ra­ti, To­máš Ta­ra­ba, Den­ník N, Ag­ro­fert, Wi­ki­pé­dia, Ge­mi­ni, BA24)

| | | |

Komentáre

---

HOSTING POSKYTUJE V-DATA
VYTVORENÉ V SYSTÉME WORDPRESS

Share
Copy Link
×