V Dúb­rav­ke vlád­ne smú­tok, zo­mrel pán Ing. Šte­fan Ho­la­kov­ský

DÚBRAVKA

ZO STATUSU MESTSKEJ ČASTI

„S bo­les­ťou v srd­ci sme pri­ja­li sprá­vu, že nás navž­dy opus­til Ing. Šte­fan Ho­la­kov­ský, dl­ho­roč­ný Dúb­rav­čan, múd­ry člo­vek, kto­ré­ho ste mož­no po­zna­li z Re­tro dní v Dúb­rav­ke, kde s lás­kou vy­sta­vo­val svo­je vzác­ne zbier­ky sta­ro­žit­nos­tí.“

„Nie raz sme o je­ho zbier­kach pí­sa­li aj v Dúb­rav­ských no­vi­nách – pri tej­to prí­le­ži­tos­ti nám vždy ochot­ne uká­zal je­di­neč­né kús­ky zo svo­jej sú­krom­nej zbier­ky. Je­ho do­mov dý­chal his­tó­ri­ou – bol to pries­tor pl­ný srd­co­vých pred­me­tov, sku­toč­né ma­lé mú­ze­um. Bol to­tiž váš­ni­vým zbe­ra­te­ľom, vy­ná­lez­com, pub­li­cis­tom, ale pre­dov­šet­kým man­že­lom, ot­com, sta­rým ot­com, bra­tom i pria­te­ľom.“

„Na­ro­dil sa vo Vra­no­ve nad Top­ľou, no veľ­kú časť ži­vo­ta pre­žil v Bra­ti­sla­ve a na­šej Dúb­rav­ke. Je­ho me­no je ne­od­mys­li­teľ­ne spä­té s kon­cep­tom GENIUM, vďa­ka kto­ré­mu in­špi­ro­val ľu­dí hľa­dať zmy­sel, rov­no­vá­hu a múd­rosť v se­be sa­mých. Mal vý­ni­moč­nú schop­nosť pý­tať sa hl­bo­ko a ml­čať s vý­zna­mom. Za­ne­chal po se­be od­kaz pl­ný po­ko­ja, pre­mýš­ľa­nia a ľud­skos­ti. V je­ho prí­tom­nos­ti ste cí­ti­li is­to­tu, v je­ho ti­chu ste čas­to na­šli od­po­veď.“

„Naj­väč­šou hod­no­tou bo­la pre ne­ho ro­di­na – po bo­ku mal man­žel­ku He­le­nu, bol mi­lu­jú­cim ot­com Šte­fa­na a Han­ky, hr­dým sta­rým ot­com vnú­čat, blíz­kym bra­tom i sú­ro­den­com, kto­rých si hl­bo­ko vá­žil.“